BRATISLAVA - Štát v zastúpení národnou radou čelí desiatke žalôb o náhradu škody v celkovej sume 960 miliónov eur. Národnú radu žalujú firmy za škodu, ktorú utrpeli pre zákony prijaté parlamentom, medzi inými aj vlastník zdravotnej poisťovne Dôvera. Súdy v tomto smere už konajú, prednedávnom o jednej zo žalôb v hodnote 3 445 000 eur rozhodol.
Okresný súd Bratislava I. v spore Direct Marketing, a.s. proti Slovenskej republike zastúpenej Národnou radou SR OS Bratislava 1 dňa 8.12.2011 uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil. Dôvodom rozhodnutia je nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu (NR SR). Proti uzneseniu bolo podané odvolanie dňa 12.1.2012. Sud vyzval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu, následne postúpi vec odvolaciemu Krajskému súdu v Bratislave,“ povedal hovorca súdu Pavol Adamčiak. Spoločnosť Direct Marketing žalovala štát z titulu legislatívnych zmien v oblasti poskytovania hybridnej pošty.
„Z vyjadrenia hovorcu nie je celkom jednoznačné, či súd rozhodoval o pasívnej legitimácii štátu, ktorý je v konaní odporcom alebo Národnej rady, ktorá len vystupuje v jeho mene. V spore o náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci je odporcom vždy len štát a nie štátny orgán. Pravdepodobne však súd posudzoval aj hmotnoprávnu zodpovednosť štátu, nielen právnu subjektivitu Národnej rady, inak by konanie nezastavil, ale by v konaní pokračoval s príslušným konajúcim orgánom buď s Národnou radou alebo Ministerstvom spravodlivosti. Úspešnosť odvolania žalobcu a prípadné pokračovanie sporu závisí nielen od toho ako žalobca využije judikatúru Európskeho súdneho dvora, ale i od skutočnosti ako dôkladne súd svoj výklad príslušných zákonov odôvodnil. “ vysvetľuje advokátka Jana Martinková, z Advocatus Martinková.
Podľa jej slov, zákon o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie je v takej podobe, aby nedával priestor na špekulácie. „Neprekvapí ma, ak budú mať slovenské súdy v týchto sporoch protichodné právne výklady. Dúfam, že sa súdy priklonia k výkladu, že NR SR nenesie hmotnoprávnu zodpovednosť za zákonodarnú činnosť. Môže sa však objaviť i názor, že ak štát resp. zákonodarná moc, ako zložka verejnej moci, prijme také legislatívne opatrenie, ktoré je v rozpore s európskym právom, vzniká tu potenciálny priestor na zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu a teda i vznik hmotnoprávnej povinnosti, resp. pasívnej legitimácie Slovenskej republiky v prípadnom súdnom spore.“
Prípadné budúce žaloby na parlament chcel koncom roku vyriešiť poslanec KDH a predseda ústavnoprávneho výboru Radoslav Procházka, zákonom o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v ktorom by sa spresnilo, že Národnú radu nemožno za prijaté rozhodnutia žalovať. Tým nepriamo potvrdili nedokonalosť súčasnej legislatívy.
