Jana Drančáková bola obvinená z únosu vlastného syna.
MICHALOVCE - Už dva a pol roka zúfalo bojuje Jana Drančáková (26) z Michaloviec o svoje deti. Je ich matkou, nikdy im neublížila, no aj tak ich nemôže vychovávať a prejavovať im svoju lásku. Namiesto detí, ktoré sú v pestúnskej rodine, má dnes v rukách trestný rozkaz, podľa ktorého je vinná z únosu vlastného syna. Samosudkyňa ju odsúdila na jeden rok s podmienkou na 18 mesiacov.
„Pred
dva
a pol rokom
som
bola nielen
finančne, ale
aj psychicky na
dne. Otec mojich
detí ma týral. Nevládala
som ďalej.
Preto som požiadala sociálku
o pomoc,“ rozpráva
zúfalá matka Jana Drančáková.
„Potrebovala som, aby sa mi
o deti niekto postaral len na tri mesiace.
Odvtedy som však svojich synov
poriadne nevidela. Majú ich v opatere pestúni.
Môžem ich vidieť iba raz za dva mesiace, aj to
iba pár hodín.“ Pre deti zohnala byt, má už aj peniaze
na ich výchovu, no k milovaným
synom sa aj tak nevie
dostať.
O zverení detí do pestúnskej rodiny rozhodol sociálny úrad po tom, čo sa Jana na nich obrátila o pomoc. Zrušenie rozhodnutia je teraz na súde, ten však už viac ako dva roky nekoná. Jana už nedokázala dlhšie čakať, stratila trpezlivosť. V máji už nedokázala čakať a staršieho syna Patrika (10) zobrala rovno spred jeho školy. „Boli sme spolu iba 12 hodín, potom mi ho opäť vzali. A teraz ma aj odsúdili. Nechcela som nič zlé, len byť s mojím milovaným synom,“ upresňuje Jana. Dnes už vie, že to bola chyba. No detí sa nikdy nevzdá a bude o ne bojovať.
„Mladší syn Peťko (2,5) mi hovorí teta! Veľmi to bolí. Cítim, že deti sa mi každým dňom odcudzujú. Vidím ich iba raz za dva mesiace. V decembri s nimi musím za pár hodín osláviť nielen Mikuláša a Vianoce, ale aj ich narodeniny. Urobím však všetko pre to, aby som deti dostala naspäť k sebe. Sú pre mňa všetkým,“ dodáva Jana Drančáková.
O zverení detí do pestúnskej rodiny rozhodol sociálny úrad po tom, čo sa Jana na nich obrátila o pomoc. Zrušenie rozhodnutia je teraz na súde, ten však už viac ako dva roky nekoná. Jana už nedokázala dlhšie čakať, stratila trpezlivosť. V máji už nedokázala čakať a staršieho syna Patrika (10) zobrala rovno spred jeho školy. „Boli sme spolu iba 12 hodín, potom mi ho opäť vzali. A teraz ma aj odsúdili. Nechcela som nič zlé, len byť s mojím milovaným synom,“ upresňuje Jana. Dnes už vie, že to bola chyba. No detí sa nikdy nevzdá a bude o ne bojovať.
„Mladší syn Peťko (2,5) mi hovorí teta! Veľmi to bolí. Cítim, že deti sa mi každým dňom odcudzujú. Vidím ich iba raz za dva mesiace. V decembri s nimi musím za pár hodín osláviť nielen Mikuláša a Vianoce, ale aj ich narodeniny. Urobím však všetko pre to, aby som deti dostala naspäť k sebe. Sú pre mňa všetkým,“ dodáva Jana Drančáková.