BERLÍN - Demonštranti proti medzinárodnej protipirátskej dohode ACTA zaplnili dnes námestia desiatok miest po celej Európe, aby vyjadrili nesúhlas so zmluvou, ktorá podľa nich znamená obmedzenie slobody pri používaní internetu.
Protestujúcich proti Gorile dnes na Námestí SNP v Bratislave nahradili odporcovia Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu ACTA. V mrazivom počasí takmer 200 ľudí v hlavnom meste volalo po jej zastavení.
"My s touto dohodou zásadne nesúhlasíme, ani s podobnými dohodami, ktoré by mohli vo svete vzniknúť," uviedol organizátor a aktivista Slovenskej pirátskej strany Peter Blaščák. V marcových parlamentných voľbách kandiduje za stranu OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Upozornil, že podobné protesty, ako je bratislavský, sa dnes konajú po celom svete. "Dokonca pokiaľ viem, dnes aj v Nových Zámkoch a takisto v Novom Meste nad Váhom sa uskutočňuje nejaké stretnutie ohľadom boja proti ACTA," doplnil Blaščák. Za hlavný problém dohody považuje to, že veľmi a neprimeraným spôsobom zasahuje do osobných práv a slobôd občanov, môže obmedziť slobodný prístup k informáciám a zaviesť neprimerané kontroly na hraniciach.
Najväčšie demonštrácie, na ktorých sa očakáva účasť vyše 150.000 ľudí, sa konajú v Nemecku. Aktivisti proti Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) zorganizovali demonštrácie v 60 nemeckých mestách.
Ako uviedla agentúra DPA, okrem toho sa dnes už konali demonštrácie v Bulharsku, Poľsku, na Malte, v Slovinsku, na Slovensku i v Čechách. Podľa agentúry AP sa stovky ľudí zhromaždili i v litovskej metropole Vilnius pred úradom vlády s transparentmi proti ACTA. Neodradilo ich ani mrazivé počasie, ktoré panuje takmer v celej Európe.
Zatiaľ dohodu ACTA, podporovanú i Európskou úniou, podpísalo 31 krajín. Zmluva však naráža na dobre organizovaný odpor aktivistov. V ČR, Lotyšsku a Poľsku, ktoré dohodu podpísali, zastavili pre nesúhlas verejnosti ratifikačný proces v národných parlamentoch. Iba päť krajín EÚ - Slovensko, Nemecko, Cyprus, Estónsko a Holandsko - dokument 26. januára v Tokiu nepodpísalo.
Nemecká vláda sa v piatok, iba deň pred plánovanými masovými demonštráciami, rozhodla plánovaný podpis dohody ACTA odložiť na neurčito. Ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne však konštatovalo, že odklad neznamená definitívne rozhodnutie v tejto veci.
Vláda si za odloženie podpisu vyslúžila kritiku zo strany vplyvného Zväzu nemeckých priemyselníkov (BDI), ktorí tvrdia, že kabinet poškodil povesť Nemecka ako vedúcej krajiny v oblasti inovácií.
Podľa odporcov sú mnohé formulácie dokumentu ACTA také všeobecné a vágne, že poskytujú veľmi široký priestor na interpretáciu. Návrhy, aby sa popri zabezpečení príjmov pre majiteľov autorských práv zohľadnili aj záujmy internetovej komunity vo všeobecnosti, tvorcovia materiálu údajne nezohľadnili. Mnohí z kritikov upozorňujú, že ACTA predstavuje mylnú cestu, postavenú na represii. K podpore dohody neprispieva ani nízka miera transparentnosti, ktorá sprevádzala rokovania o jej texte.
Stúpenci ACTA upozorňujú na jej nespochybniteľný veľký význam pri ochrane autorských práv, ako aj na fakt, že vo väčšine signatárskych krajín nemusí viesť k zmene jestvujúcej legislatívy.
