MARTIN – Privítanie úspešnej rotácie slovenských vojakov na pôde martinských kasární vracajúcich sa z misií v Afganistane a Bosne a Hercegovine bolo symbolicky poslednou oficiálnou akciou Ľubomíra Bulíka ako náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl (GŠ OS) SR.
Pri tejto príležitosti zrekapituloval svoje sedemročné pôsobenie vo funkcii, ktoré dnešným dňom definitívne končí.
„Na jednej strane už toho bolo dosť, sedem rokov je predsa len dlhá doba. Podľa zákona som mal zotrvať vo funkcii ešte približne rok, ale situácia dozrela do takého stavu, že som si povedal, že nastal najvhodnejší okamih na odchod, aby som len o čosi neskôr nekončil úplne demotivovaný a znechutený. Vnútorne som sa s tým vyrovnal už pred pár mesiacmi,“ zdôraznil.
Rozhodnutie odísť podľa neho spečatil dokument Strategické hodnotenie obrany SR, ktorý poukázal na nie najlepší stav technickej vybavenosti. „Neradostnou skutočnosťou je, že od rozdelenia federácie sa v našej armáde nič zásadné nemodernizovalo. Keď sme znižovali početné stavy OS SR zo 46.000 vojakov na súčasných ani nie 13.000, snažili sme sa využiť každú korunu a euro na modernizáciu, no nikdy sa to nepodarilo, lebo politika bola zakaždým nastavená tak, že boli iné zložitejšie problémy, zdravotníctvo, školstvo,“ spresnil Bulík.
„Verím, že politická elita, ktorá bude v nasledujúcom období riadiť rezort obrany a bezpečnosti, si uvedomí, že nie je možné donekonečna pokračovať v trende dostať ozbrojené sily takpovediac na kolená. Pomáhame rozvíjať napríklad afganskú armádu, no už teraz je v mnohých ohľadoch podstatne modernejšia ako naša,“ skonštatoval dnes už bývalý náčelník GŠ OS SR.
V tejto súvislosti položil otázku, prečo na Slovensku nefunguje všeobecná rovnica, že armáda je dôležitým symbolom štátneho zriadenia, pilierom bezpečnosti a obrany. „Naša verejnosť vyjadruje dlhodobo v relevantných prieskumoch armáde obrovskú podporu a dôveru, no keď som žiadal prostriedky na jej modernizáciu a rozvoj, tú proklamovanú podporu som vôbec nepocítil,“ povzdychol si Bulík.
„Samozrejme nie som spokojný s tým, čo sa z mojich smelých plánov a vízií neuskutočnilo, ale je fakt, že sa veľmi veľa podarilo, napríklad naplnenie základnej filozofie, aby mal každý vojak osobný výstroj porovnateľný s ktorýmkoľvek vojakom v Severoatlantickej aliancii. Za moje dieťa považujem nové tzv. digitálne maskáče, nosný modulárny systém a výbavu jednotlivca,“ pokračoval.
Na zatiaľ nerealizovanú obmenu ťažkej bojovej techniky, lietadiel, vrtuľníkov či kolesových a pásových bojových vozidiel pechoty treba podľa neho oveľa väčší objem financií. „Chápem, že štátna pokladnica nemôže utiahnuť všetko. Možno sa treba zamyslieť, keď napríklad diaľnice budujeme na dlhodobé splátky, či by sa podobný spôsob nedal uplatniť aj pri modernizácii technického parku OS, čo je tiež beh na dlhé trate,“ naznačil riešenie.
„To, že neodchádzam sklamaný ani nahnevaný, podporujú veľmi dobre položené základy v personálnej oblasti. Spravili sme rozsiahlu redukciu hodnostnej štruktúry. Z 540 plukovníkov zostalo približne sedem desiatok. Vybudovali sme funkčnú sieť veliacich poddôstojníkov a zodpovednosť sme preniesli na ešte nižšie pozície. Generalitu tvoria morálne čistí a jazykovo zdatní odborníci, ktorí študovali v zahraničí,“ vyzdvihol Bulík.
„Úprimne si želám, aby slovenská spoločnosť venovala armáde oveľa väčšiu pozornosť. Nie je rozhodujúce hovoriť o dvoch percentách, ale o potrebe stabilného rozpočtu, ktorý bude garantovať trvalý rozvoj. Samozrejme, na mysli mám rozvoj v medzinárodnom prostredí, aby sme udržali získanú prestíž a postavenie. Opakujem, popritom treba pôsobiť viac dovnútra, aby verejnosť vnímala OS SR ako symbol štátu, bezpečnosti a obrany každého občana,“ dodal Bulík.
