BRATISLAVA – Klíma Slovenska sa v ďalších rokoch môže v dôsledku globálnych zmien priblížiť podnebiu balkánskych krajín.
„Určite sa to bude prejavovať tým, že v lete sa bude vyskytovať viac vĺn horúčav," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško. Keďže Slovensko nemá more, vzduchové hmoty sa na jeho území v priebehu leta prehrievajú. Pokiaľ ich nevystriedajú vlhkejšie a chladnejšie vzduchové hmoty, ryska teplomera sa môže na juhu krajiny udržať na úrovni 35 stupňov aj desať dní. Podnebie Slovenska by tak podľa Faška malo v budúcnosti nadobudnúť taký charakter, ako má v súčasnosti severné Srbsko, severné Bulharsko, severné Chorvátsko či oblasti južného Maďarska.
Katarína Hálzlová z Úradu verejného zdravotníctva upozornila, že v roku 2003, keď sa teploty vyšplhali nad 40 stupňov, len v priebehu mesiacov jún až september umrelo v Európe 70.000 ľudí. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sa od roku 1970 pripisuje vplyvu počasia asi 150.000 úmrtí, či už v dôsledku vysokých teplôt, infekčných ochorení, alebo nekvalitnej vody a potravín. „Do roku 2030 sa očakáva, že tento údaj vzrastie na dvojnásobok," podčiarkla odborníčka. V pásmach, v akých sa nachádza Slovensko, sa však netreba extrémne obávať zavlečenia infekčných ochorení, aj keď podľa Hálzlovej tu riziko je a zväčšuje sa.
Minister životného prostredia József Nagy (Most-Híd) upozornil, že na Slovensku klimatické zmeny silno zasahujú vodné hospodárstvo, čo možno vidieť na rozšírení povodní či zosuvoch pôdy. Nesmierne problémy podľa neho spôsobujú aj suchá. „Čoraz viac obcí žiada o mimoriadne dotácie na vytvorenie nejakých nových vodných zdrojov, lebo vysychajú vodné zdroje, hlavne v horských dolinách," spresnil Nagy. Podľa výpočtov ekonómov Slovenskej akadémie vied (SAV) by Slovensko do roku 2050 malo vyčleniť 19 až 36 miliárd eur na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien, čo predstavuje asi 3400 až 6400 eur na obyvateľa.
