ŽIAR NAD HRONOM - Otvorený list, ktorým splnomocnenec Vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák reagoval na minulotýždňové odstránenie nelegálnej osady v Žiari nad Hronom, ku ktorej mesto pristupovalo ako k nelegálnej skládke, vníma hronskožiarsky primátor Ivan Černaj za vyhrážanie a zastrašovanie.
Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede, cieľom Pollákovho listu nie je odpovedať na otázky, ktoré tam kladie, ale vyvolať dojem, že likvidáciou osady došlo k porušovaniu zákonov. Má zastrašiť starostov, ktorí prestali veriť štátu, že začne riešiť problémy s neprispôsobivými obyvateľmi, a začínajú ho riešiť po svojom. "Nedám sa zastrašiť a pán splnomocnenec si týmto môže akurát podložiť nohu na stoličke, ktorá sa pod ním trasie. Ako zákonne zvolený primátor som postupoval podľa zákona, môže mi napísať aj sto stránok vyhrážok. Žiadny zákon ani medzinárodný dohovor neobsahuje definíciu pojmu obydlia, ale stavebný zákon hovorí, čo je stavba, a zákon o odpadoch hovorí, čo je a čo nie je čierna skládka a v súlade s ním sme čiernu skládku zlikvidovali," vyhlásil Černaj.
Primátor zároveň považuje splnomocnencov list za návod pre neprispôsobivých občanov, ako majú porušovať zákony. "Povzbudzuje neprispôsobivých k porušovaniu vlastníckych práv, podľa neho si môžu robiť obydlia kdekoľvek - na futbalovom štadióne, detskom ihrisku či medzi panelákmi - a podľa jeho výkladu ich nemáme právo vysťahovať," povedal žiarsky primátor a podotkol, že v tejto súvislosti zvažuje podať trestné oznámenie. Podľa Černaja na Slovensku takzvaný rómsky problém neexistuje, ale existuje problém s neprispôsobivými občanmi. Ako príklad uviedol, že v Žiari nad Hronom žije okolo dvetisíc Rómov, ale neprispôsobivých občanov, ktorí žijú v osade Kortína, je okolo 400.
Mesto Žiar nad Hronom zlikvidovalo vznikajúcu nelegálnu osadu v lokalite Pod Šibeničným vrchom 29. novembra. Osada začala vznikať tento rok na súkromnom pozemku, v troch chatrčiach tam žilo zhruba desať ľudí vrátane dieťaťa v predškolskom veku. Mesto najprv vyzvalo majiteľku pozemku, aby nelegálnu skládku odstránila, po dohode s ňou to potom urobilo na vlastné náklady. "Nemôžeme dovoliť, aby sa nám rozširovali ďalšie čierne skládky, takže sme sa rozhodli to riešiť. Tí ľudia, ktorí tie skládky spôsobili, vedeli o tom, boli vyzývaní, takže dnes tie čierne skládky boli odstránené," povedal vtedy Černaj.
Splnomocnenec už na druhý deň reagoval listom, v ktorom dáva najavo, že sa nestotožňuje so spôsobom, akým boli vysťahovaní príslušníci marginalizovanej komunity z ich obydlí. Namieta, že obydlie ako je definované vo viacerých zmluvách a dokumentoch ako napríklad v základnej listine ľudských slobôd či Všeobecnej deklarácii ľudských práv, nemožno klasifikovať ako komunálny odpad. Upozorňuje tiež obce a mestá, že nútenému vysťahovaniu musí predchádzať skutočná konzultácia s postihnutou osobou, preskúmanie všetkých možností, prijatie všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie náhradného bývania, a ak postihnutí nie sú schopní zabezpečiť si toto náhradné bývanie, spravodlivý proces a dostatočná výpovedná lehota. Súčasne musia byť dodržané aj ďalšie skutočnosti, ako je prítomnosť štátnych úradníkov pri nútenom vysťahovaní, riadne označenie osôb vykonávajúcich vysťahovanie a riadne preverenie ich totožnosti.
"Účelom listu adresovaného primátorovi Žiaru nad Hronom splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity nebolo zastrašovanie, vyhrážanie alebo návod na porušovanie zákona zo strany Rómov. Cieľom listu bolo získať objektívne informácie o kauze, upozorniť na právnu reguláciu a záväzky SR pri postupoch núteného vysťahovania, a pri ochrane práva na súkromie, ako aj na postupy riešenia problémov kolízie základných práv spôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky," reagovala na slová primátora Černaja Iveta Duchoňová z úradu splnomocnenca.
Dodala, že úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity sa po spoločnom rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska dohodol, že sa spracuje metodika, ako majú obce a mestá postupovať pri riešení nelegálneho bývania. "Cieľom tejto aktivity je dosiahnutie súladu zákonného rámca pri kolízii práva na ochranu vlastníctva a práva na bývanie, nedotknuteľnosti obydlia a práva na ochranu súkromia," uviedla Duchoňová. Postup núteného vysťahovania z obydlia podľa nej vyžaduje okrem vykonateľného rozhodnutia o vysťahovaní aj splnenie celého radu ďalších podmienok ustanovených na základe medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktorých predmetom je ochrana základných ľudských práv a slobôd, ako aj odporúčaní príslušných medzinárodných organizácií, zaväzujúcich aj Slovenskú republiku. Na dodržiavanie povinností v súvislosti s realizáciou inštitútu núteného vysťahovania bola vyzvaná Vláda SR aj uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ešte začiatkom roka 2008.
