BRATISLAVA - Na Slovensko v týchto dňoch zavítal bývalý grécky minister vnútra a profesor Aténskej univerzity, profesor Spyridon Flogaitis. Na Paneurópskej vysokej škole sa dnes prihovorí študentom. Topkám sa s ním podarilo urobiť exkluzívny rozhovor, v ktorom sa vyjadril na tému súčasnej dlhovej krízy v eurozóne, ktorú spustila práve jeho rodná krajina a prezradil i čo-to zo svojho súkromia.
Profesor Flogaitis, prečo ste prišli na Slovensko? Aký odkaz by ste chceli zanechať tu, na pôde Paneurópskej vysokej školy?
Prišiel som za účelom upevnenia vzájomných vzťahov medzi Európskou organizáciou verejného práva (EPLO) a Slovenskou republikou na všetkých možných úrovniach - štátnych, akademických i vedeckých. Európska organizácia verejného práva je medzinárodná inštitúcia, ktorá združuje najvýznamnejších vedeckých a reformných predstaviteľov z celej Európy za účelom podpory výskumu, vzdelávania, odbornej prípravy a budovania inštitúcií ako v Európe tak i na celom svete. Naším cieľom je integrovať Slovensko do štruktúr EPLO a vynaložíme na to toľko času a úsilia, aby sme dosiahli tento cieľ. EPLO a Paneurópska vysoká škola, ktorá je od marca tohto roku členom predstavenstva Európskej organizácie verejného práva, vyvinuli iniciatívu "EPLO Pan European Bratislava Meetings". Ide o sériu prednášok, ktoré sa budú každoročne uskutočňovať na pôde Paneurópskej vysokej školy. Som rád, že práve ja mám to potešenie prednášať na tému "Failure to Reform (?): Lessons from Greece. Odkaz, ktorý by som tu rád zanechal, je dôležitosť ochrany systému európskych hodnôt u nás doma aj v Európe. Pre Európu je to systém hodnôt spájajúci národy a ľudí a je základom pre dosiahnutie pokroku, bezpečnosti, spravodlivosti a prosperity pre všetkých.
Pán Flogaitis, boli ste už niekedy na Slovensku? Čo sa Vám na našej krajine najviac páči?
Na Slovensku som bol už niekoľkokrát a poznám najmä okolie Bratislavy. Túto krajinu aj ľudí mám veľmi rád. Vždy keď sem prídem, som šťastný že môžem vidieť prekrásne prostredie, stretnúť sa s dobrými priateľmi a podporiť pocit spolupatričnosti, ktorý Európska organizácia verejného práva vytvára tak jedinečným spôsobom. Geografická poloha Slovenska, jeho história a kultúra si zaslúžia našu pozornosť tak, ako si Európska organizácia verejného práva zaslúži pozornosť Slovenska.
Ako sa Vaša manželka vysporiadava s tým, že ste v rámci Vašej práce neustále na cestách?
Moja manželka je na to zvyknutá. Obaja vieme, že práca, ktorú robím, so sebou prináša určité obety. Napokon, ona sama má vlastnú kariéru. Je známou a celosvetovo uznávanou právničkou v oblasti medzinárodného práva.
Slovensko je súčasťou Európskej Únie a eurozóny. V súčasnosti však my ako aj ostatné krajiny eurozóny musia platiť za grécky rozhadzovačný životný štýl. Čo si myslíte o tom, že väčšina Európanov vníma Grékov ako lenivý národ, ktorý sa nedokáže vysporiadať s vlastnými problémami?
Verím, že ide len o veľké nedorozumenie, ktoré musí byť uvedené na správnu mieru v záujme ochrany cti našich národov a súdržnosti Európskej Únie. Nikto nemôže tvrdiť, že Gréci sú leniví alebo že žijú márnotratným spôsobom. Väčšina Grékov má dve alebo tri zamestnania, aby zarobili dostatok peňazí na výchovu a vzdelanie svojich detí. Ak aj existujú Gréci, ktorí žijú výstrednejšie ako ostatní, je to tým, že si ho môžu dovoliť. Tak to je ale v každej krajine. Môžem vás ubezpečiť, že Gréci sú veľmi pracovití a rodinne založení ľudia, ktorí urobia čokoľvek pre svoje deti a lepšiu budúcnosť. Som presvedčený o tom, že Slováci a Gréci zdieľajú tie isté rodinné hodnoty. Slováci a ostatní Európania spoznávajú Grékov hlavne počas letného obdobia, kedy chce každý uniknúť realite všedných dní. Práve takýmto spôsobom vznikla spomínaná mienka. Gréci sú už od čias vytvorenia svojho národa ľuďmi, ktorí majú pocit šťastia zo života vo svojich srdciach. Vždy si nájdu príležitosť na to, aby mohli pri dobrom jedle a fľaše vína zabudnúť na svoju chudobu alebo trápenie. To nám nikto nemôže vziať a myslím si, že ani nechce.
Myslíte, že Gréci budú niekedy ochotní utiahnuť si opasky?
Gréci už zažili obdobie chudoby a moja generácia si tie časy dobre pamätá. Nie je to o tom, že si Gréci nechcú utiahnuť opasky. Dôvod, prečo teraz protestujú, je, že žiadajú rovnosť a spravodlivosť pri riešení finančných problémov svojej krajiny.
Boli ste súčasťou kabinetu, počas vlády ktorého vyšlo najavo, že Grécko nebude schopné udržať štátny deficit pod kontrolou. Ako sa na to pozeráte s odstupom niekoľkých rokov?
Nikdy som nebol súčasťou žiadnej politickej strany a nebol som ani politickým ministrom. Ministrom vnútra som sa stal dvakrát, v rokoch 2007 a 2009. V Grécku máme ústavný dohovor podľa ktorého, keď sú vyhlásené voľby, minister vnútra odstúpi a nahradí ho nezávislá osobnosť, ktorá má podporu všetkých politických strán.
Grécke inštitúcie vyplácali dôchodky tisícom ľudí napriek tomu, že už boli niekoľko rokov po smrti. Ako je to vôbec možné?
Grécko potrebuje reformy, a to na všetkých úrovniach. Je potrebné začať zavádzať IT technológie a moderné prostriedky kontroly vo verejnom sektore.
Po celom Grécku momentálne prebieha mnoho protestov proti úsporným opatreniam, ktoré vláda kvôli neutešenej situácii musela prijať. Obyvatelia samozrejme majú právo demonštrovať, za daných okolností sa to však javí ako kontroverzné, vzhľadom na to, že Grékom nevadilo žiť si nad pomery no nezaujímalo ich, odkiaľ na to mali peniaze.
Po prvé, ako som už povedal, nie je to celkom tak, že si Gréci žijú nad pomery. Protestujú, pretože veria, že to, čo sa stalo, nie je ich osobná chyba, a že prijaté opatrenia nie sú rovnaké a spravodlivé pre všetkých. Okrem toho, Gréci sú hrdým národom, čo však neznamená, že nechcú platiť svoje dlhy. Zároveň však žiadajú, aby s nimi bolo zaobchádzané zo strany našich priateľských národov s dôstojnosťou, pretože veria, že si ju zaslúžia i z titulu ich prítomnosti pri všetkých dôležitých okamihoch budovania Európy nielen z nedávnej minulosti. Nikto iný nepriniesol tak veľa a tak dôležitých obiet za slobodu a podporu civilizácie.
Celý svet sa zmieta vo finančnej kríze. Niektorí odborníci tvrdia, že jej dopady budú horšie ako tie v roku 1929. Myslíte si, že politici a ekonómovia nájdu spôsob, ako situáciu vyriešiť?
Áno, Európa z toho vyjde ešte silnejšia. Vzniknú nové, ucelenejšie a integrovanejšie inštitúcie, ktoré budú schopné Európu posúvať smerom dopredu. Tieto inštitúcie budú založené viac a viac na myšlienke solidarity. Je veľmi dôležité to pochopiť, obzvlášť v prípade, keď sa občan Grécka ako ja obracia na priateľský slovenský národ. Ako Grék, ktorý zbožňuje Slovensko, by som sa chcel poďakovať za to, že slovenský národ podporuje Grécko, a to aj za cenu politickej krízy. Chcem uistiť mojich priateľov Slovákov, že Gréci to veľmi oceňujú a tak, ako nadšene podporili Slovensko pri jeho vstupe do Európskej Únie, s rovnakým entuziazmom ho znovu podporia, ak bude treba.
Pán Flogaitis, ktoré miesto, alebo región Grécka máte najradšej a odporučili by ste ho Slovákom ako dovolenkovú destináciu?
Slováci majú možnosť vychutnávať si grécke ostrovy ležiace v Egejskom, či Iónskom mori. Viem, že Gréci oceňujú dobrý a priateľský charakter Slovákov. Ja som sa narodil a vyrástol na ostrove, podľa mna najkrajšom zo všetkých, na Lefkase. Vyskúšajte ho. Nie je tam draho, napriek tomu, že je to miesto, kde sa nachádza aj ostrov „Scorpio“ (ostrov Aristotela Onassisa) a je plný nádhernej prírody a pláží.
