BRATISLAVA - Pád vlády Ivety Radičovej znamená aj veľké sklamanie pravicových voličov. Myslí si to sociológ Martin Slosiarik, podľa ktorého môžu najpravdepodobnejší budúci scenár - predčasné voľby - odignorovať a výrazne tak zmeniť pomery síl v parlamente. Spýtali sme sa ho, ako vidí budúcnosť jednotlivých strán.
SaS
Mnoho členov strany, ktorá zablokovala prijatie eurovalu a nevyslovila dôveru premiérke, je presvedčených, že stranu "principiálny postoj" posilní. "Ich preferencie by nemali porásť," myslí si však Slosiarik. "Buď zostanú zachované, alebo klesnú. SaS bude totiž musieť bojovať proti interpretácii, že môže za pád vlády. V prípade predčasných volieb budú nasledovať útoky SDKÚ, ktorá ich bude obviňovať z nespoľahlivosti a bude tak bojovať o svojich starých voličov." Liberálom nepomôže ani to, že sa im nepodarilo presadiť žiadne z kontroverzných sľubov, ako dekriminalizáciu marihuany, či registrované partnerstvá.
KDH
"Kresťanských demokratov by udalosti nemali výraznejšie ovplyvniť," myslí si sociológ. Nepredpokladá ani štiepenie strany v prípade, že by sa rozhodla pre koalíciu so Smerom. Podľa neho sa KDH nebude do vlády s ním, aspoň navonok, tlačiť.
SDKÚ-DS
"Zaznievajú hlasy, že by si Radičová mohla založiť vlastnú stranu. Zatiaľ ich vnímam skôr ako isté konšpirácie. V prípade jarného termínu volieb totiž nie je čas na inštaláciu novej strany. Ak by však k tomuto scenáru došlo, pre SDKÚ by to bola veľká hrozba. Radičová získala vo voľbách v roku 2010 najviac preferenčných hlasov," uviedol. Myslí si však, že expremiérka zvažuje skôr pauzu od politického života, alebo chce zostať v SDKÚ.
Most-Híd a SMK
Do nového parlamentu sa možno vráti Strana Maďarskej koalície. "SMK získalo v posledných prieskumoch nad 5 percent hlasov. Ide o veľmi mierny nárast," tvrdí Slosiarik. Podľa neho môžu maďarskí voliči vyčítať Bugárovmu Mostu "nedostatočnú reprezentáciu" ich záujmov a dať svoje hlasy konkurencii. Kľúčové budú podľa neho dva faktory: Či sa pred voľbami SMK uzavrie a vytvorí okolo seba bariéru, rovnako ako pred neúspechom v roku 2010 a či bude vysoká voličská účasť. Tá by mimoparlamentnej strane, ktorá má však stabilnú voličskú základňu, mohla pomôcť. Reálne však vidí v parlamente skôr Most a SMK prisudzuje okolo 4,5 percenta.
Smer-SD
Získa strana Roberta Fica toľko percent, koľko jej prisudzujú prieskumy? "Pre Smer, ktorý hovoril o pravicovej koalícii ako o zlepenci, je situácia po páde vlády zadosťučinením. Zisk okolo 45 až 50 percent, ktorý strane prisudzovali prieskumy, však nie je reálny. Smer má potencial na lepší výsledok, má ale veľa sympatizantov, ktorí nemusia prísť k voľbám," myslí si Slosiarik.
Obyčajní ľudia
Najsilnejšej parlamentnej strane môže ublížiť úspech enfant terrible slovenskej politiky - Igora Matoviča. Prípadný jarný termín predčasných volieb mu však dáva veľmi málo času na vytvorenie svojej novej strany. Nie je ale už žiadnym nováčikom, takže má šancu. "Lovil by voličov u Smeru, ale aj KDH," poznamenal Slosiarik.
SNS
Vývoj v SNS sa dá podľa sociológa ťažko predpokladať. "Majú nestabilné preferencie okolo piatich až siedmych percent. Časť voličov im prebral Smer, časť im môže zobrať Belousovovej nová strana NaS - uchádzajú sa totiž o tých istých voličov." Práve prípadný úspech "Železnej Anny" môže byť jazýčkom na váhach a národiari sa do parlamentu nemusia dostať.
