BRATISLAVA - V dôsledku kardiovaskulárnych ochorení (KVO) zomrie každoročne na Slovensku stále viac ľudí ako v susedných krajinách. Úmrtnosť a chorobnosť v SR v súvislosti s KVO je približne dva až dva a pol krát vyššia ako v krajinách Európskej únie (EÚ).
Pozitívom je, že klesá počet akútnych koronárnych príhod (akútnych infarktov), a to až o 30 percent v skupine do 65 rokov. Výsledkom je, že v tejto vekovej kategórii dochádza aj k pozvoľnému poklesu úmrtnosti. V populácii nad 65 rokov sú však výsledky neuspokojivé, pretože v nej nedošlo na rozdiel od všetkých okolitých krajín, k žiadnemu poklesu. Nižšia úmrtnosť však súvisí aj s lepšou liečbou.
"Dnes sa už infarkt pomerne inak lieči. Ak má niekto bolesť v oblasti hrudníka, mal by vyhľadať pomoc, pokiaľ sa mu ešte pomôcť dá. Najvhodnejšie je prísť do hodiny, dvoch. Pomôcť sa dá aj do štyroch hodín, ale čím neskôr pacient príde, tým je možnosť pomoci nižšia," povedal Prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Gabriel Kamenský. Na Slovensku dnes fungujú tri kardiocentrá - v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. "Samozrejme, nestačí to celkom, pretože tieto tri centrá nevedia úplne pokryť všetky potreby. Viem ale, že sa jedno kardiocentrum chystá v Nitre, je to zatiaľ v štádiu vybavovania," dodal Kamenský.
Predbežné výsledky primárne preventívnych analýz Cindy a Monika naznačujú stále vysoký výskyt závažných kardiovaskulárnych rizikových faktorov. Alarmujúci je aj fakt, že v mladších vekových skupinách narastá počet pacientov s vysokým krvným tlakom. Je to výsledok nadváhy a obezity, rastúceho výskytu cukrovky a závažných KVO.
Výrazne pozitívna zmena v chorobnosti a úmrtnosti na Slovensku by sa dala v priebehu niekoľkých rokov pozorovať iba za predpokladu, že Slováci zmenia svoj životný štýl, začnú sa viac pohybovať a uprednostnia zdravú stravu. Príkladom by mohli byť Íri, pretože práve v Írsku došlo za posledných 15 rokov k viac ako 40-percentnému poklesu úmrtnosti na KVO. Pod pokles úmrtnosti v Írsku sa podpísala nielen účinnejšia liečba.
Až 48 percent redukcie sa totiž pripisuje eliminácii rizikových faktorov, a to najmä fajčenia (26 %), zníženiu hladiny vysokého cholesterolu (30 %) a vysokého krvného tlaku krvi (6 %). Na Slovensku však počet fajčiarov stúpa, neklesá počet žien s tlakom krvi nižším ako 140/90 mmHg a naopak začína stúpať počet obéznych, najmä žien. Tieto štatistiky potvrdzuje aj fakt, že na Slovensku rastie počet hospitalizácií v súvislosti so srdcovým infarktom v mladších vekových kategóriách (25 až 44-ročných), obzvlášť u žien. Predpokladá sa, že to spôsobuje preberanie tzv. mužského životného štýlu - fajčenia, nadmerného pitia alkoholu a pracovného zaťaženia.
Neuspokojivý stav je na Slovensku aj v súvislosti s nízkym počtom bezrizikových osôb, teda takých, ktoré neohrozuje žiaden z faktorov spôsobujúcich KVO. V skupine 15 až 24-ročných je ich iba 31,7 percent, medzi ekonomicky najaktívnejšími, vo veku od 25 do 44 rokov, je to 15,4 percenta a v skupine 45 až 64-ročných iba 2,7 percenta.
Úmrtnosť možno znížiť aj ľahšou dostupnosťou kardiologickej starostlivosti, teda rozvojom vysoko špecializovanej liečby, nárastom počtu angioplastík, by-passových operácií, koronárnych angiografií a zlepšením starostlivosti o chorých, teda sekundárnou prevenciou. Prvoradá je však primárna prevencia, ktorá závisí iba od snahy a vôle každého jedinca žiť zdravšie, a preto kvalitnejšie. Na rozvoji KVO sa podieľajú aj ďalšie neovplyvniteľné rizikové faktory ako sú vek, pohlavie a dedičnosť. Sústrediť sa teda treba na rizikové faktory, ktoré sa dajú kontrolovať. V primárnej aj sekundárnej prevencii má Slovensko značné rezervy. Výsledky sekundárnej prevencie sa môžu prejaviť pomerne zavčasu, v oblasti primárnej prevencie je to v horizonte 15 až 20 rokov. Informácie dnes zazneli na tlačovej besede k XI. výročnému kongresu SKS v Bratislave.
"Dnes sa už infarkt pomerne inak lieči. Ak má niekto bolesť v oblasti hrudníka, mal by vyhľadať pomoc, pokiaľ sa mu ešte pomôcť dá. Najvhodnejšie je prísť do hodiny, dvoch. Pomôcť sa dá aj do štyroch hodín, ale čím neskôr pacient príde, tým je možnosť pomoci nižšia," povedal Prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Gabriel Kamenský. Na Slovensku dnes fungujú tri kardiocentrá - v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. "Samozrejme, nestačí to celkom, pretože tieto tri centrá nevedia úplne pokryť všetky potreby. Viem ale, že sa jedno kardiocentrum chystá v Nitre, je to zatiaľ v štádiu vybavovania," dodal Kamenský.
Predbežné výsledky primárne preventívnych analýz Cindy a Monika naznačujú stále vysoký výskyt závažných kardiovaskulárnych rizikových faktorov. Alarmujúci je aj fakt, že v mladších vekových skupinách narastá počet pacientov s vysokým krvným tlakom. Je to výsledok nadváhy a obezity, rastúceho výskytu cukrovky a závažných KVO.
Výrazne pozitívna zmena v chorobnosti a úmrtnosti na Slovensku by sa dala v priebehu niekoľkých rokov pozorovať iba za predpokladu, že Slováci zmenia svoj životný štýl, začnú sa viac pohybovať a uprednostnia zdravú stravu. Príkladom by mohli byť Íri, pretože práve v Írsku došlo za posledných 15 rokov k viac ako 40-percentnému poklesu úmrtnosti na KVO. Pod pokles úmrtnosti v Írsku sa podpísala nielen účinnejšia liečba.
Až 48 percent redukcie sa totiž pripisuje eliminácii rizikových faktorov, a to najmä fajčenia (26 %), zníženiu hladiny vysokého cholesterolu (30 %) a vysokého krvného tlaku krvi (6 %). Na Slovensku však počet fajčiarov stúpa, neklesá počet žien s tlakom krvi nižším ako 140/90 mmHg a naopak začína stúpať počet obéznych, najmä žien. Tieto štatistiky potvrdzuje aj fakt, že na Slovensku rastie počet hospitalizácií v súvislosti so srdcovým infarktom v mladších vekových kategóriách (25 až 44-ročných), obzvlášť u žien. Predpokladá sa, že to spôsobuje preberanie tzv. mužského životného štýlu - fajčenia, nadmerného pitia alkoholu a pracovného zaťaženia.
Neuspokojivý stav je na Slovensku aj v súvislosti s nízkym počtom bezrizikových osôb, teda takých, ktoré neohrozuje žiaden z faktorov spôsobujúcich KVO. V skupine 15 až 24-ročných je ich iba 31,7 percent, medzi ekonomicky najaktívnejšími, vo veku od 25 do 44 rokov, je to 15,4 percenta a v skupine 45 až 64-ročných iba 2,7 percenta.
Úmrtnosť možno znížiť aj ľahšou dostupnosťou kardiologickej starostlivosti, teda rozvojom vysoko špecializovanej liečby, nárastom počtu angioplastík, by-passových operácií, koronárnych angiografií a zlepšením starostlivosti o chorých, teda sekundárnou prevenciou. Prvoradá je však primárna prevencia, ktorá závisí iba od snahy a vôle každého jedinca žiť zdravšie, a preto kvalitnejšie. Na rozvoji KVO sa podieľajú aj ďalšie neovplyvniteľné rizikové faktory ako sú vek, pohlavie a dedičnosť. Sústrediť sa teda treba na rizikové faktory, ktoré sa dajú kontrolovať. V primárnej aj sekundárnej prevencii má Slovensko značné rezervy. Výsledky sekundárnej prevencie sa môžu prejaviť pomerne zavčasu, v oblasti primárnej prevencie je to v horizonte 15 až 20 rokov. Informácie dnes zazneli na tlačovej besede k XI. výročnému kongresu SKS v Bratislave.
