Ivan Šimko
BRATISLAVA - Dôvodom, kvôli ktorému neboli doteraz vyvodené dôsledky voči páchateľom vraždy Róberta Remiáša a únosu syna prvého prezidenta SR Michala Kováča, sú Mečiarove amnestie.
Po ich eventuálnom prelomení parlamentom by sa dali využiť poznatky, ktoré boli vyšetrovaním zistené v minulosti dokonca aj pre potreby súdneho konania. Na dnešnej panychíde pri príležitosti 15. výročia smrti Róberta Remiáša to povedal bývalý minister vnútra Ivan Šimko.
"Len tie amnestie sú právnym dôvodom, myslím, že veci sú relatívne vyšetrené. Bola občianska vyšetrovacia komisia, ktorú viedol Ladislav Pitner. Jej zistenia boli v zásade jasné, podľa toho by už podľa mňa mohli postupovať aj súdy a mohli by podľa nich rozhodovať," zdôraznil. Amnestie sa po prvý krát pokúsil zrušiť Mikuláš Dzurinda ešte ako zastupujúci prezident koncom roku 1998, jeho rozhodnutie však neakceptoval Ústavný súd. "Nikdy nebola dostatočná ústavná väčšina na to, aby prijala ústavný zákon, ktorý by prelomil rozhodnutie Ústavného súdu. Som presvedčený, že ústava by nikdy nemala brániť tomu, aby sa zločin vyšetril," dodal Šimko.
Podľa Ľuby Lesnej, ktorá sa v čase zavraždenia Remiáša venovala investigatívnej žurnalistike, je situácia zložitejšia. "Som presvedčená o tom, že čo sa týka únosu, áno. Nakoniec, to v obžalobe, ktorú napísal ešte pán Serbin jednoznačne vidno. Je jasné, že dôkazov bolo dostatok na to, aby sa povedalo, že únos spáchala SIS," povedala. "Ale myslím, že vražda je o inom. Je tam niekoľko dôkazov, že na mieste činu bolo napríklad auto so 'siskármi', hovorili to očití svedkovia, ktorí poznali tých ľudí a vedeli, že sú 'siskári'. Je tu veľa rôznych aj nepriamych dôkazov, že za tým v pozadí mohla byť SIS, ale priamy dôkaz podľa mojich informácií neexistuje a priami účastníci tohto trestného činu už nežijú," povedala s dodatkom, že sa obáva toho, že vražda Remiáša nikdy doriešená nebude.
"Ja považujem za neskutočný zločin nie len to, čo sa stalo, ale aj to, čo sa pácha teraz," reagovala matka Roberta Remiáša Anna na skutočnosť, že vražda jej syna ostáva dodnes nevyriešená, hoci politici majú možnosť vytvárať tlak na jej vyšetrenie. "A nielen tento zločin. Je veľa matiek, ktoré prišli o synov, boli to napríklad aj policajti a podobne. A kauzy boli zahraté do neznáma," dodala. Upozornila, že vražda jej syna nespadá pod Mečiarove amnestie, "ale vždy je tu možnosť, že sa tými amnestiami kryjú, aby sa to nemohlo vyšetriť".
Bývalý kňaz, dnes poradca predsedníčky vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) Marián Balász pripomenul, že na mieste smrti Róberta Remiáša sa ľudia stretávajú každoročne už pätnásť rokov a snažia sa bojovať aspoň silou svojich slov. "Vyšetrovať sa to začalo už pred pätnástimi rokmi. Ja si myslím, že dnes by sme nemali hovoriť o tom, aby sa začalo vyšetrovať, ale aby to, čo bolo zistené a vyšetrené a za čo boli vyšetrovatelia vykopnutí a nahradení inými, loajálnymi, aby to mohlo byť aj oficiálne, aj pred verejnosťou dotiahnuté do konca," povedal s tým, že záleží na ochote a vôli politikov, ale aj verejnosti.
Predseda Konfederácie politických väzňov Anton Srholec zarátal Róberta Remiáša medzi obete boja za demokraciu, hoci v čase jeho smrti už na Slovensku oficiálne demokracia existovala. "Demokracia nie je len hotový dar, ktorý je zaplatený krvou," povedal s tým, že ľudia musia byť stále v strehu, aby si ju uchránili. "Ja ako človek, ktorý sa snaží byť citlivý k utrpeniu ľudí, zaradím Róberta medzi našich mučedníkov," uviedol kňaz Srholec, ktorý si za komunizmu odpykal desať rokov väzenia za nevydarený pokus o emigráciu.
Predseda KDH, ktoré predkladá do parlamentu návrh na prelomenie amnestií, Ján Figeľ, povedal, že Slovensko prežilo obdobie, kedy sa štátna moc dopúšťala trestnej činnosti a aktov štátneho teroru. "Je to téma právna a morálna a vždy má objektívnu, aj subjektívnu stránku. Objektívna je v tom, že treba dovyšetrovať a dať priestor spravodlivosti, aby konala. A subjektívna je v tom, či nám samým na tom záleží. Ak nie, tak už my sami sme problém či už pre seba, alebo ďalší vývoj Slovenska," povedal.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa po šiesty raz pokúsi zrušiť amnestie, ktorými v roku 1998 ako zastupujúci prezident Vladimír Mečiar omilostil aktérov únosu Michala Kováča mladšieho. Na májovú schôdzu Národnej rady SR predloží v piatok 29. apríla návrh ústavného zákona, ktorým chce Mečiarove amnestie zrušiť. Zrušenie Mečiarových amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
KDH po prvý raz predložilo ústavný zákon 11. februára 2000 a snemovňa ho neschválila. Rovnako sa tak stalo aj pri ďalších štyroch pokusoch. Pri jednom z nich označil Mečiar návrh KDH za ľudský, mravný a právny úpadok. "Silu pravdy nepovalíte, silu dôkazov nepovalíte," povedal svojho času v parlamente. Odmietol, že vyšetreniu prípadu údajnej vraždy Róberta Remiáša bránili udelené amnestie. "Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste táraji, gágaji a pre mňa prďúsi," konštatoval vtedy Mečiar.
"Len tie amnestie sú právnym dôvodom, myslím, že veci sú relatívne vyšetrené. Bola občianska vyšetrovacia komisia, ktorú viedol Ladislav Pitner. Jej zistenia boli v zásade jasné, podľa toho by už podľa mňa mohli postupovať aj súdy a mohli by podľa nich rozhodovať," zdôraznil. Amnestie sa po prvý krát pokúsil zrušiť Mikuláš Dzurinda ešte ako zastupujúci prezident koncom roku 1998, jeho rozhodnutie však neakceptoval Ústavný súd. "Nikdy nebola dostatočná ústavná väčšina na to, aby prijala ústavný zákon, ktorý by prelomil rozhodnutie Ústavného súdu. Som presvedčený, že ústava by nikdy nemala brániť tomu, aby sa zločin vyšetril," dodal Šimko.
Podľa Ľuby Lesnej, ktorá sa v čase zavraždenia Remiáša venovala investigatívnej žurnalistike, je situácia zložitejšia. "Som presvedčená o tom, že čo sa týka únosu, áno. Nakoniec, to v obžalobe, ktorú napísal ešte pán Serbin jednoznačne vidno. Je jasné, že dôkazov bolo dostatok na to, aby sa povedalo, že únos spáchala SIS," povedala. "Ale myslím, že vražda je o inom. Je tam niekoľko dôkazov, že na mieste činu bolo napríklad auto so 'siskármi', hovorili to očití svedkovia, ktorí poznali tých ľudí a vedeli, že sú 'siskári'. Je tu veľa rôznych aj nepriamych dôkazov, že za tým v pozadí mohla byť SIS, ale priamy dôkaz podľa mojich informácií neexistuje a priami účastníci tohto trestného činu už nežijú," povedala s dodatkom, že sa obáva toho, že vražda Remiáša nikdy doriešená nebude.
"Ja považujem za neskutočný zločin nie len to, čo sa stalo, ale aj to, čo sa pácha teraz," reagovala matka Roberta Remiáša Anna na skutočnosť, že vražda jej syna ostáva dodnes nevyriešená, hoci politici majú možnosť vytvárať tlak na jej vyšetrenie. "A nielen tento zločin. Je veľa matiek, ktoré prišli o synov, boli to napríklad aj policajti a podobne. A kauzy boli zahraté do neznáma," dodala. Upozornila, že vražda jej syna nespadá pod Mečiarove amnestie, "ale vždy je tu možnosť, že sa tými amnestiami kryjú, aby sa to nemohlo vyšetriť".
Bývalý kňaz, dnes poradca predsedníčky vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) Marián Balász pripomenul, že na mieste smrti Róberta Remiáša sa ľudia stretávajú každoročne už pätnásť rokov a snažia sa bojovať aspoň silou svojich slov. "Vyšetrovať sa to začalo už pred pätnástimi rokmi. Ja si myslím, že dnes by sme nemali hovoriť o tom, aby sa začalo vyšetrovať, ale aby to, čo bolo zistené a vyšetrené a za čo boli vyšetrovatelia vykopnutí a nahradení inými, loajálnymi, aby to mohlo byť aj oficiálne, aj pred verejnosťou dotiahnuté do konca," povedal s tým, že záleží na ochote a vôli politikov, ale aj verejnosti.
Predseda Konfederácie politických väzňov Anton Srholec zarátal Róberta Remiáša medzi obete boja za demokraciu, hoci v čase jeho smrti už na Slovensku oficiálne demokracia existovala. "Demokracia nie je len hotový dar, ktorý je zaplatený krvou," povedal s tým, že ľudia musia byť stále v strehu, aby si ju uchránili. "Ja ako človek, ktorý sa snaží byť citlivý k utrpeniu ľudí, zaradím Róberta medzi našich mučedníkov," uviedol kňaz Srholec, ktorý si za komunizmu odpykal desať rokov väzenia za nevydarený pokus o emigráciu.
Predseda KDH, ktoré predkladá do parlamentu návrh na prelomenie amnestií, Ján Figeľ, povedal, že Slovensko prežilo obdobie, kedy sa štátna moc dopúšťala trestnej činnosti a aktov štátneho teroru. "Je to téma právna a morálna a vždy má objektívnu, aj subjektívnu stránku. Objektívna je v tom, že treba dovyšetrovať a dať priestor spravodlivosti, aby konala. A subjektívna je v tom, či nám samým na tom záleží. Ak nie, tak už my sami sme problém či už pre seba, alebo ďalší vývoj Slovenska," povedal.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa po šiesty raz pokúsi zrušiť amnestie, ktorými v roku 1998 ako zastupujúci prezident Vladimír Mečiar omilostil aktérov únosu Michala Kováča mladšieho. Na májovú schôdzu Národnej rady SR predloží v piatok 29. apríla návrh ústavného zákona, ktorým chce Mečiarove amnestie zrušiť. Zrušenie Mečiarových amnestií by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.
KDH po prvý raz predložilo ústavný zákon 11. februára 2000 a snemovňa ho neschválila. Rovnako sa tak stalo aj pri ďalších štyroch pokusoch. Pri jednom z nich označil Mečiar návrh KDH za ľudský, mravný a právny úpadok. "Silu pravdy nepovalíte, silu dôkazov nepovalíte," povedal svojho času v parlamente. Odmietol, že vyšetreniu prípadu údajnej vraždy Róberta Remiáša bránili udelené amnestie. "Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste táraji, gágaji a pre mňa prďúsi," konštatoval vtedy Mečiar.
