Vladimír Mečiar (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Stredopravá koalícia plánuje pripraviť ústavný zákon, ktorý umožní zrušenie sporných Mečiarových amnestií z roku 1998, na budúci rok. Informoval o tom predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ.
Milosť, ktorú expremiér Vladimír Mečiar (ĽS-HZDS) ako zastupujúci prezident udelil, znemožnila ukončenie vyšetrovania a odsúdenie vinníkov únosu prezidentovho syna Michala Kováča. Od jeho násilného prevezenia do Rakúska uplynie v utorok 15 rokov.
"Návrh chceme predložiť v tomto legislatívnom období iba raz, v horizonte budúceho roku," uviedol Figeľ. KDH sa pokúšalo podobnú legislatívu neúspešne presadiť aj v minulosti. Kedy by právnu normu mohla prerokovať vláda, premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) nevedela spresniť. "Vláda si v tomto prípade zatiaľ nestanovila harmonogram," povedala. Koalícia si zrušenie sporných amnestií dala aj do programového vyhlásenia vlády.
Na prijatie právnej úpravy však vládne strany potrebujú aj hlasy opozície, keďže v 150-člennom parlamente disponujú len 79 poslancami. Na prijatie ústavného zákona je pritom potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Opozičné strany Smer-SD a SNS, ktoré boli počas predchádzajúcich štyroch rokov vo vláde aj s Mečiarovou ĽS-HZDS, chce kabinet údajne presvedčiť aj diskusiou.
Niektorí kritici však upozorňujú, že udelené amnestie sa nedajú zrušiť. Premiérka si však myslí, že je to možné. "Niet pochýb o tom, že Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident mal právo amnestie udeliť. Otáznou sa ale právne stáva druhá amnestia, ktorou opravil tú prvú," argumentovala Radičová. Mečiar v roku 1998 udelil dve amnestie. Prvá sa týkala páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska a zmareného referenda o priamych prezidentských voľbách z roku 1997. Druhou amnestiu Mečiar upresnil tu predchádzajúcu, pretože podľa časti právnikov jej formulácia nevylučovala prípadné postihy aktérov zmareného referenda a Kováčovho únosu.
Syna niekdajšieho prezidenta uniesli v posledný augustový deň v roku 1995, na čele vlády bol v tom čase Mečiar. Mladého podnikateľa podľa vyšetrovateľov zbili, opili a odvliekli do Rakúska členovia Slovenskej informačnej služby vedenej Ivanom Lexom. Tá údajne chcela prezidenta zdiskreditovať, pretože kritizoval Mečiarovu vládu. Na Kováča mladšieho bol v tom čase v zahraničí vydaný zatykač, rakúsky súd ho však nemeckej prokuratúre nevydal a vrátil ho domov.
Objasnenie únosu by zrejme malo pomôcť aj pri vyšetrovaní vraždy policajta Róberta Remiáša. Ten zomrel v roku 1996, keď v jeho aute vybuchol nástražný systém. Remiáš údajne zabezpečoval spojenie s bývalým pracovníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý sa skrýval v zahraničí. Fegyveres vypovedal, že za únosom prezidentovho syna do Rakúska stála práve SIS.
Mečiarova strana sa po júnových parlamentných voľbách nedostala do parlamentu a jej predseda sa odvtedy novinárom vyhýba.
"Návrh chceme predložiť v tomto legislatívnom období iba raz, v horizonte budúceho roku," uviedol Figeľ. KDH sa pokúšalo podobnú legislatívu neúspešne presadiť aj v minulosti. Kedy by právnu normu mohla prerokovať vláda, premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) nevedela spresniť. "Vláda si v tomto prípade zatiaľ nestanovila harmonogram," povedala. Koalícia si zrušenie sporných amnestií dala aj do programového vyhlásenia vlády.
Na prijatie právnej úpravy však vládne strany potrebujú aj hlasy opozície, keďže v 150-člennom parlamente disponujú len 79 poslancami. Na prijatie ústavného zákona je pritom potrebný súhlas najmenej 90 poslancov. Opozičné strany Smer-SD a SNS, ktoré boli počas predchádzajúcich štyroch rokov vo vláde aj s Mečiarovou ĽS-HZDS, chce kabinet údajne presvedčiť aj diskusiou.
Niektorí kritici však upozorňujú, že udelené amnestie sa nedajú zrušiť. Premiérka si však myslí, že je to možné. "Niet pochýb o tom, že Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident mal právo amnestie udeliť. Otáznou sa ale právne stáva druhá amnestia, ktorou opravil tú prvú," argumentovala Radičová. Mečiar v roku 1998 udelil dve amnestie. Prvá sa týkala páchateľov únosu Michala Kováča mladšieho do Rakúska a zmareného referenda o priamych prezidentských voľbách z roku 1997. Druhou amnestiu Mečiar upresnil tu predchádzajúcu, pretože podľa časti právnikov jej formulácia nevylučovala prípadné postihy aktérov zmareného referenda a Kováčovho únosu.
Syna niekdajšieho prezidenta uniesli v posledný augustový deň v roku 1995, na čele vlády bol v tom čase Mečiar. Mladého podnikateľa podľa vyšetrovateľov zbili, opili a odvliekli do Rakúska členovia Slovenskej informačnej služby vedenej Ivanom Lexom. Tá údajne chcela prezidenta zdiskreditovať, pretože kritizoval Mečiarovu vládu. Na Kováča mladšieho bol v tom čase v zahraničí vydaný zatykač, rakúsky súd ho však nemeckej prokuratúre nevydal a vrátil ho domov.
Objasnenie únosu by zrejme malo pomôcť aj pri vyšetrovaní vraždy policajta Róberta Remiáša. Ten zomrel v roku 1996, keď v jeho aute vybuchol nástražný systém. Remiáš údajne zabezpečoval spojenie s bývalým pracovníkom SIS Oskarom Fegyveresom, ktorý sa skrýval v zahraničí. Fegyveres vypovedal, že za únosom prezidentovho syna do Rakúska stála práve SIS.
Mečiarova strana sa po júnových parlamentných voľbách nedostala do parlamentu a jej predseda sa odvtedy novinárom vyhýba.
