Iveta Radičová
BRATISLAVA - Vláda dnes zmäkčila tlačový zákon, právo na odpoveď aj na opravu v ňom však ponechala. Podľa návrhu nového znenia zákona však o právo na odpoveď prídu všetci verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán a po zmenách na dnešnom rokovaní vlády aj politické strany.
Návrh obmedzuje právo na odpoveď pre verejných činiteľov vtedy, ak ide o tvrdenia súvisiace s výkonom ich právomocí. Ako súkromným osobám ostáva verejným činiteľom toto právo zachované, čo je v súlade s Ústavou SR. Právo na odpoveď sa má obmedziť len na nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia. Dosiaľ je možné odpovedať aj na pravdivé tvrdenia.
Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády povedala premiérka Iveta Radičová, navrhovaná novela tlačového zákona vysoko hodnotená Medzinárodným tlačovým inštitútom - IPI "prináša zmeny v tých oblastiach, ktoré považujeme pre demokraciu na Slovensku ako nosné a dôležité". Predovšetkým upravuje sporné právo na odpoveď. Sťažovateľ - fyzická alebo právnická osoba, musí pri žiadosti o odpoveď najprv preukázať nepravdivosť skutkových tvrdení zverejnených médiom a zároveň sa rušia sankcie.
Na dnešnom rokovaní kabinetu sa tiež rozšíril okruh tých, čo nemôžu žiadať o zverejnenie svojej odpovede na publikovanie ich tvrdení súvisiacich s ich prácou. "Obmedzuje sa právo na odpoveď verejných činiteľov v zmysle ústavou definovaného verejného činiteľa, tak ako to máme zadefinované v ústavnom zákone o konflikte záujmov," teda podľa premiérky sa to týka napríklad aj sudcov či prokurátorov. "Nemôže takéto právo ( pozn. právo na odpoveď) využívať ani politická strana a explicitne ani predsedovia a podpredsedovia politických strán," dodala Radičová.
"Schválením tohto zákona verejní činitelia prestávajú byť takzvanými chránenými živočíchmi, to znamená, že nebudú mať právo na odpoveď, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom právomocí týchto činiteľov," konštatoval na tlačovej besede po rokovaní vlády minister kultúry Daniel Krajcer. Ako dodal, je rád, že je súčasťou vlády, ktorá sa nebojí médií.
Kabinet tiež odporúča návrhom zrušiť možnosť, aby si niekto mohol uplatniť právo na opravu aj na odpoveď súčasne, vydavatelia tiež nebudú zodpovední za obsah opravy, odpovede či dodatočného oznámenia. Okrem toho bude možné odmietnuť zverejnenie opravy, odpovede či dodatočného oznámenia, ak by tým bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pod rovnocenným miestom, na ktorom sa oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie musí zverejniť, bude zákon v budúcnosti pokladať aj miesto, ktoré vydavateľ vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu, aby na ňom opravy, odpovede a dodatočné oznámenia pravidelne uverejňoval.
Vypúšťa sa aj ustanovenie o tom, že ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o to požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Vydavatelia tiež po novom nebudú musieť začiatkom roka zverejňovať štruktúru vlastníckych vzťahov média.
Vláda takto eliminovala väčšinu zo "siedmich hriechov tlačového zákona". ako ich sformulovali vydavatelia pred schválením v súčasnosti platného znenia. Medzi "hriechmi" zostal zákaz reagovať na zverejnenú odpoveď a právo na odpoveď aj tých informácií, ktoré nikomu neublížili. Návrh tlačového zákona, ktorý v roku 2008 presadila vláda Roberta Fica, vtedy vyvolal búrku nevôle vtedajšej opozície a vydavateľov. Parlamentná opozície vtedy odmietla hlasovať za Lisabonskú zmluvu, kým Ficova vláda tlačový zákon neupraví. Poslanci SMK však napokon ustúpili a za Lisabonskú zmluvu zahlasovali.
Vládou schválené znenie návrhu novely zákona môžu ešte upraviť poslanci, v prvom čítaní by sa ním mali zaoberať už na marcovej schôdzi parlamentu.
Ako na tlačovej besede po rokovaní vlády povedala premiérka Iveta Radičová, navrhovaná novela tlačového zákona vysoko hodnotená Medzinárodným tlačovým inštitútom - IPI "prináša zmeny v tých oblastiach, ktoré považujeme pre demokraciu na Slovensku ako nosné a dôležité". Predovšetkým upravuje sporné právo na odpoveď. Sťažovateľ - fyzická alebo právnická osoba, musí pri žiadosti o odpoveď najprv preukázať nepravdivosť skutkových tvrdení zverejnených médiom a zároveň sa rušia sankcie.
Na dnešnom rokovaní kabinetu sa tiež rozšíril okruh tých, čo nemôžu žiadať o zverejnenie svojej odpovede na publikovanie ich tvrdení súvisiacich s ich prácou. "Obmedzuje sa právo na odpoveď verejných činiteľov v zmysle ústavou definovaného verejného činiteľa, tak ako to máme zadefinované v ústavnom zákone o konflikte záujmov," teda podľa premiérky sa to týka napríklad aj sudcov či prokurátorov. "Nemôže takéto právo ( pozn. právo na odpoveď) využívať ani politická strana a explicitne ani predsedovia a podpredsedovia politických strán," dodala Radičová.
"Schválením tohto zákona verejní činitelia prestávajú byť takzvanými chránenými živočíchmi, to znamená, že nebudú mať právo na odpoveď, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom právomocí týchto činiteľov," konštatoval na tlačovej besede po rokovaní vlády minister kultúry Daniel Krajcer. Ako dodal, je rád, že je súčasťou vlády, ktorá sa nebojí médií.
Kabinet tiež odporúča návrhom zrušiť možnosť, aby si niekto mohol uplatniť právo na opravu aj na odpoveď súčasne, vydavatelia tiež nebudú zodpovední za obsah opravy, odpovede či dodatočného oznámenia. Okrem toho bude možné odmietnuť zverejnenie opravy, odpovede či dodatočného oznámenia, ak by tým bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pod rovnocenným miestom, na ktorom sa oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie musí zverejniť, bude zákon v budúcnosti pokladať aj miesto, ktoré vydavateľ vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu, aby na ňom opravy, odpovede a dodatočné oznámenia pravidelne uverejňoval.
Vypúšťa sa aj ustanovenie o tom, že ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o to požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 do 4 980 eur. Vydavatelia tiež po novom nebudú musieť začiatkom roka zverejňovať štruktúru vlastníckych vzťahov média.
Vláda takto eliminovala väčšinu zo "siedmich hriechov tlačového zákona". ako ich sformulovali vydavatelia pred schválením v súčasnosti platného znenia. Medzi "hriechmi" zostal zákaz reagovať na zverejnenú odpoveď a právo na odpoveď aj tých informácií, ktoré nikomu neublížili. Návrh tlačového zákona, ktorý v roku 2008 presadila vláda Roberta Fica, vtedy vyvolal búrku nevôle vtedajšej opozície a vydavateľov. Parlamentná opozície vtedy odmietla hlasovať za Lisabonskú zmluvu, kým Ficova vláda tlačový zákon neupraví. Poslanci SMK však napokon ustúpili a za Lisabonskú zmluvu zahlasovali.
Vládou schválené znenie návrhu novely zákona môžu ešte upraviť poslanci, v prvom čítaní by sa ním mali zaoberať už na marcovej schôdzi parlamentu.
