Ján Slota
BRATISLAVA - Všetky znalecké posudky a analýzy súčasného stavu v oblasti hospodárenia šiestich teplární, ktoré chce vláda privatizovať, boli účelovo podhodnotené s cieľom ospravedlniť a podporiť ich predaj presne tak, ako sa to udialo pri privatizácii SPP, Telekomu a Slovenských elektrární.
Vyhlásil to predseda SNS Ján Slota, podľa ktorého strana "ostro protestuje proti chystanej privatizácii šiestich teplárenských spoločností".
"Zvlášť privatizácia elektrární počas Dzurindovej vlády jasne ukázala všetky negatíva tohto kroku, vrátane zvýšenia ceny poskytovaných služieb. Súčasná vláda s prestávkou štvorročného vládnutia predchádzajúcich koaličných strán pokračuje podľa vopred nastaveného scenára – vypredávania rodinného striebra," vyhlásil Slota.
Ministerstvo hospodárstva podľa neho doteraz nepredložilo dopadovú štúdiu privatizácie teplárenských spoločností na občanov Slovenska. "Vyjadrenia typu – budeme postupovať pri posudzovaní teplární individuálne vyvoláva podozrenie, že ide o klientelizmus," zdôraznil predseda SNS.
"Oprávnene sa obávame, že po sprivatizovaní teplární sa z týchto subjektov stanú monopoly, ktorým zostane občan napospas a štát bude z celého procesu vytlačený bez možnosti akejkoľvek kontroly. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa stane len štatistom, lebo všetky právomoci a rozhodovacie kompetencie budú v rukách súkromného kapitálu," dodal.
Podľa Slotu postup krokov vlády pri vytváraní obrazu o neudržateľnosti súčasného stavu naznačuje možnú účelovosť konania. "Jedným z týchto krokov je aj fakt, že teplárenské spoločnosti už nebudú môcť predávať emisie, naopak, vláda zavádza mimoriadnu daň z nadlokácie emisných kvót. Týmto rozhodnutím príde štát o možnosť získať dividendy od ziskových teplárenských spoločností a tak si koalícia vytvára ďalší alibistický argument, prečo treba teplárne sprivatizovať," konštatoval Slota.
"Ďalším dôvodom, prečo nesúhlasíme s privatizáciou teplární, je obava, že ak dôjde k zdraženiu tepla od veľkých teplární z titulu vstupu súkromného kapitálu, môže reálne dôjsť k odpájaniu odberateľov a budovaniu vlastných kotolní. To následne zníži odber tepla pre zvyšných odberateľov a zvýši ešte viac náklady na teplo," uviedol predseda SNS, ktorý presadzuje bezodplatné prevedenie teplární na mestá, ktoré z nich odoberajú teplo. "Tie by aktívne mohli ovplyvňovať cenovú politiku teplární tak, aby na jednej strane eliminovali negatívny dopad na občanov a na strane druhej mohli kontrolovať opodstatnenosť nákladov," uzavrel predseda SNS.
Odhadovaná trhová hodnota teplárenských spoločností (TS), ktoré chce štát predať, by sa mohla podľa analýzy Fondu národného majetku (FNM) SR v súčasnosti pohybovať na úrovni 160 až 200 miliónov eur. Priemerný celkový ročný dividendový výnos za všetky TS v rokoch 2002 až 2010 dosiahol hodnotu 4,2 milióna eur.
Materiál obsahuje analýzu šiestich teplárenských spoločností - Bratislavská teplárenská, a.s., Trnavská teplárenská, a.s., Martinská teplárenská, a.s., Zvolenská teplárenská, a.s., Žilinská teplárenská, a.s., Tepláreň Košice, a.s., v ktorých má FNM SR stopercentnú majetkovú účasť.
"Zvlášť privatizácia elektrární počas Dzurindovej vlády jasne ukázala všetky negatíva tohto kroku, vrátane zvýšenia ceny poskytovaných služieb. Súčasná vláda s prestávkou štvorročného vládnutia predchádzajúcich koaličných strán pokračuje podľa vopred nastaveného scenára – vypredávania rodinného striebra," vyhlásil Slota.
Ministerstvo hospodárstva podľa neho doteraz nepredložilo dopadovú štúdiu privatizácie teplárenských spoločností na občanov Slovenska. "Vyjadrenia typu – budeme postupovať pri posudzovaní teplární individuálne vyvoláva podozrenie, že ide o klientelizmus," zdôraznil predseda SNS.
"Oprávnene sa obávame, že po sprivatizovaní teplární sa z týchto subjektov stanú monopoly, ktorým zostane občan napospas a štát bude z celého procesu vytlačený bez možnosti akejkoľvek kontroly. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa stane len štatistom, lebo všetky právomoci a rozhodovacie kompetencie budú v rukách súkromného kapitálu," dodal.
Podľa Slotu postup krokov vlády pri vytváraní obrazu o neudržateľnosti súčasného stavu naznačuje možnú účelovosť konania. "Jedným z týchto krokov je aj fakt, že teplárenské spoločnosti už nebudú môcť predávať emisie, naopak, vláda zavádza mimoriadnu daň z nadlokácie emisných kvót. Týmto rozhodnutím príde štát o možnosť získať dividendy od ziskových teplárenských spoločností a tak si koalícia vytvára ďalší alibistický argument, prečo treba teplárne sprivatizovať," konštatoval Slota.
"Ďalším dôvodom, prečo nesúhlasíme s privatizáciou teplární, je obava, že ak dôjde k zdraženiu tepla od veľkých teplární z titulu vstupu súkromného kapitálu, môže reálne dôjsť k odpájaniu odberateľov a budovaniu vlastných kotolní. To následne zníži odber tepla pre zvyšných odberateľov a zvýši ešte viac náklady na teplo," uviedol predseda SNS, ktorý presadzuje bezodplatné prevedenie teplární na mestá, ktoré z nich odoberajú teplo. "Tie by aktívne mohli ovplyvňovať cenovú politiku teplární tak, aby na jednej strane eliminovali negatívny dopad na občanov a na strane druhej mohli kontrolovať opodstatnenosť nákladov," uzavrel predseda SNS.
Odhadovaná trhová hodnota teplárenských spoločností (TS), ktoré chce štát predať, by sa mohla podľa analýzy Fondu národného majetku (FNM) SR v súčasnosti pohybovať na úrovni 160 až 200 miliónov eur. Priemerný celkový ročný dividendový výnos za všetky TS v rokoch 2002 až 2010 dosiahol hodnotu 4,2 milióna eur.
Materiál obsahuje analýzu šiestich teplárenských spoločností - Bratislavská teplárenská, a.s., Trnavská teplárenská, a.s., Martinská teplárenská, a.s., Zvolenská teplárenská, a.s., Žilinská teplárenská, a.s., Tepláreň Košice, a.s., v ktorých má FNM SR stopercentnú majetkovú účasť.
