Predseda KDH Pavol Hrušovský
BRATISLAVA - Širšie vedenie kresťanských demokratov čaká v sobotu zrejme tvrdá debata o ďalšom smerovaní strany. Rada KDH bude v Ružomberku hodnotiť názorové rozpory v predsedníctve po júnových parlamentných voľbách, ktoré vyústili do odstúpenia Vladimíra Palka z funkcie podpredsedu.
V Kresťanskodemokratickom hnutí sa začali črtať dva názorové tábory podľa vzťahu voči Smeru-sociálnej demokracii. Palko a niektoré ďalšie známe tváre hnutia na rozdiel od jeho predsedu Pavla Hrušovského nesúhlasili s možnosťou, aby KDH vstúpilo s ľavicovým Smerom do koalície. Víťaz volieb však nakoniec aj tak KDH do vlády nepozval.
Komentátori po voľbách vytýkali KDH a najmä jeho predsedovi nerozhodnosť a po ústretovom geste voči Smeru aj ústup od proklamovaných zásad. Konzervatívcov skritizoval aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda za to, že nepodporili jeho plán na koalíciu stredopravicových strán a ĽS-HZDS.
Zatiaľ sa skôr neočakáva, že by rada zvolala mimoriadny snem, kde by mohol padnúť i návrh na odvolanie vedenia hnutia. Riadny snem by sa mal zísť na budúci rok. Terajšiemu straníckemu predsedovi Hrušovskému by sa mohol postaviť jeho oponent Palko, i keď zatiaľ o tom hovoriť nechce.
Rozpory medzi kresťanskými demokratmi sa zvýraznili v pondelok, keď Palko ohlásil svoj odchod zo stoličky podpredsedu hnutia. Bývalý minister vnútra to odôvodnil nesúhlasom s viacerými rozhodnutiami strany, predovšetkým odhodlaním KDH ísť do vlády so Smerom. Šesť z jedenástich členov predsedníctva presadilo spoluprácu s víťazom volieb.
Palko chce Radu KDH požiadať, aby potvrdila toto rozhodnutie predsedníctva. Exminister naznačil, že pokiaľ tak urobí, bude jeho abdikácia úplne v poriadku. Zdôraznil však, že strane nehrozí odchod členov, ani štiepenie. Na Palkovu stranu sa pridal aj podpredseda KDH Daniel Lipšic. Ďalším "rebelom" je niekdajší šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik.
Neúspech hnutia vo voľbách a terajšia napätá situácia nenechali chladnými ani niekdajšieho predsedu KDH Jána Čarnogurského. Ten by sa podľa denníka Pravda rád uchádzal o miesto v rade alebo v predsedníctve KDH.
V júnových voľbách KDH dosiahlo najslabší volebný výsledok spomedzi šiestich strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Dostalo 8,3 percenta hlasov a patrí mu 14 poslaneckých kresiel. Časť vedenia tento výsledok sklamal. Dúfali totiž, že po februárovom odchode hnutia z Dzurindovej vlády prilákajú viacej voličov.
Cez víkend by mali volebné výsledky hodnotiť i ďalšie strany, napríklad Strana maďarskej koalície, Komunistická strana Slovenska a aj Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko.
Komentátori po voľbách vytýkali KDH a najmä jeho predsedovi nerozhodnosť a po ústretovom geste voči Smeru aj ústup od proklamovaných zásad. Konzervatívcov skritizoval aj bývalý premiér Mikuláš Dzurinda za to, že nepodporili jeho plán na koalíciu stredopravicových strán a ĽS-HZDS.
Zatiaľ sa skôr neočakáva, že by rada zvolala mimoriadny snem, kde by mohol padnúť i návrh na odvolanie vedenia hnutia. Riadny snem by sa mal zísť na budúci rok. Terajšiemu straníckemu predsedovi Hrušovskému by sa mohol postaviť jeho oponent Palko, i keď zatiaľ o tom hovoriť nechce.
Rozpory medzi kresťanskými demokratmi sa zvýraznili v pondelok, keď Palko ohlásil svoj odchod zo stoličky podpredsedu hnutia. Bývalý minister vnútra to odôvodnil nesúhlasom s viacerými rozhodnutiami strany, predovšetkým odhodlaním KDH ísť do vlády so Smerom. Šesť z jedenástich členov predsedníctva presadilo spoluprácu s víťazom volieb.
Palko chce Radu KDH požiadať, aby potvrdila toto rozhodnutie predsedníctva. Exminister naznačil, že pokiaľ tak urobí, bude jeho abdikácia úplne v poriadku. Zdôraznil však, že strane nehrozí odchod členov, ani štiepenie. Na Palkovu stranu sa pridal aj podpredseda KDH Daniel Lipšic. Ďalším "rebelom" je niekdajší šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik.
Neúspech hnutia vo voľbách a terajšia napätá situácia nenechali chladnými ani niekdajšieho predsedu KDH Jána Čarnogurského. Ten by sa podľa denníka Pravda rád uchádzal o miesto v rade alebo v predsedníctve KDH.
V júnových voľbách KDH dosiahlo najslabší volebný výsledok spomedzi šiestich strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Dostalo 8,3 percenta hlasov a patrí mu 14 poslaneckých kresiel. Časť vedenia tento výsledok sklamal. Dúfali totiž, že po februárovom odchode hnutia z Dzurindovej vlády prilákajú viacej voličov.
Cez víkend by mali volebné výsledky hodnotiť i ďalšie strany, napríklad Strana maďarskej koalície, Komunistická strana Slovenska a aj Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko.
