Ivan Lexa
BRATISLAVA - O sťažnosti generálneho prokurátora pre porušenie zákona v súvislosti s oslobodzujúcim rozsudkom v kauze mercedes, v ktorej boli obžalovaní exriaditeľ SIS Ivan Lexa a ďalší piati príslušníci tajnej služby, dnes senát Najvyššieho súdu (NS) SR nerozhodol.
Verejné zasadnutie odročili na neurčito, pretože obhajcovia I. Lexu podali námietku zaujatosti voči predsedovi senátu Jurajovi Majchrákovi, ako aj členovi senátu Petrovi Krajčovičovi. Navyše nie všetci obhajcovia mali päťdňovú lehotu na prípravu verejného zasadnutia. O námietke zaujatosti bude rozhodovať iný senát NS SR.
Zaujatosť predsedu senátu J. Majchráka namietajú obhajcovia preto, že sa v minulosti veľakrát verejne vyjadroval k osobe I. Lexu a k jeho advokátom. Navyše bol podľa nich Majchrák svojho času nominantom KDH, ktoré malo sedem rokov v čele rezortu spravodlivosti svojho predsedu či podpredsedu. Tak Ján Čarnogurský ako aj Daniel Lipšic sú podľa obhajoby krajne zaujatí voči I. Lexovi.
Zaujatosť vyčítajú aj členovi senátu P. Krajčovičovi, ktorý podľa nich dostával faxom interné materiály od pracovníka trestného odboru Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivana Breiera. Ten mu začiatkom marca zaslal materiál pod názvom Náčrt sťažnosti pre porušenie zákona. "Z toho vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že sudca P. Krajčovič pôsobil ako externý konzultant, či inak spolupracoval pri príprave náčrtu sťažnosti pre porušenie zákona...," uvádza sa v námietke zaujatosti. "Vzbudzuje to dojem, silný dojem, že zase niekto, z niektorých politických strán a ich exponentov na najvyššom súde a generálnej prokuratúre, chcel zneužívať Lexu na volebnú kampaň," vyhlásil obhajca Ján Cuper. Stanovenie termínu verejného zasadnutia na 13. júna, teda štyri dni pred parlamentnými voľbami, vzbudzuje podľa obhajoby I. Lexu domnienku, že "tento termín bol vybraný zámerne a politicky účelovo..."
Obhajcovia ďalej v námietke upozorňujú, že zistili vážne nezrovnalosti pri určení zákonného sudcu a pridelenia tejto veci zákonnému senátu. "V zásade je nezákonný ten senát, pretože nebol vybraný elektronickou podateľňou," skonštatoval pred novinármi obhajca Ľubomír Hlbočan. Vysvetlil, že sťažnosť bola na NS SR podaná o 12:30 a do elektronickej podateľne sa dostala až o 13:06. Prokurátor sa obrátil na NS SR s mimoriadnym opravným prostriedkom, lebo nesúhlasí s argumentáciou Okresného súdu Bratislava 3, že na skutok nezákonnej likvidácie vozidla tajnej služby sa vzťahovala amnestia predsedu vlády SR v zastúpení prezidenta SR. Malo ísť o auto, ktoré bolo použité na sledovanie v prípade označovanom ako zavlečenie prezidentovho syna. "Amnestia bola vyhlásená skôr, ako došlo k spáchaniu žalovaného skutku a preto sa nemôže amnestia vzťahovať na skutky spáchané v budúcnosti," tvrdí hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.
Bývalého šéfa SIS I. Lexu definitívne spod tohto skutku oslobodil v decembri minulého roka bratislavský krajský súd, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu z novembra 2004. Lexu spolu s piatimi bývalými zamestnancami SIS súd oslobodil spod obžaloby z údajnej likvidácie služobnej dodávky Mercedes Benz 208 D, nezbavenia mlčanlivosti príslušníkov SIS pri vyšetrovaní uloženia nástražného výbušného systému na mítingu KDH a odcudzenia zariadenia na odpočúvanie mobilných telefónov.
Zaujatosť predsedu senátu J. Majchráka namietajú obhajcovia preto, že sa v minulosti veľakrát verejne vyjadroval k osobe I. Lexu a k jeho advokátom. Navyše bol podľa nich Majchrák svojho času nominantom KDH, ktoré malo sedem rokov v čele rezortu spravodlivosti svojho predsedu či podpredsedu. Tak Ján Čarnogurský ako aj Daniel Lipšic sú podľa obhajoby krajne zaujatí voči I. Lexovi.
Zaujatosť vyčítajú aj členovi senátu P. Krajčovičovi, ktorý podľa nich dostával faxom interné materiály od pracovníka trestného odboru Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivana Breiera. Ten mu začiatkom marca zaslal materiál pod názvom Náčrt sťažnosti pre porušenie zákona. "Z toho vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že sudca P. Krajčovič pôsobil ako externý konzultant, či inak spolupracoval pri príprave náčrtu sťažnosti pre porušenie zákona...," uvádza sa v námietke zaujatosti. "Vzbudzuje to dojem, silný dojem, že zase niekto, z niektorých politických strán a ich exponentov na najvyššom súde a generálnej prokuratúre, chcel zneužívať Lexu na volebnú kampaň," vyhlásil obhajca Ján Cuper. Stanovenie termínu verejného zasadnutia na 13. júna, teda štyri dni pred parlamentnými voľbami, vzbudzuje podľa obhajoby I. Lexu domnienku, že "tento termín bol vybraný zámerne a politicky účelovo..."
Obhajcovia ďalej v námietke upozorňujú, že zistili vážne nezrovnalosti pri určení zákonného sudcu a pridelenia tejto veci zákonnému senátu. "V zásade je nezákonný ten senát, pretože nebol vybraný elektronickou podateľňou," skonštatoval pred novinármi obhajca Ľubomír Hlbočan. Vysvetlil, že sťažnosť bola na NS SR podaná o 12:30 a do elektronickej podateľne sa dostala až o 13:06. Prokurátor sa obrátil na NS SR s mimoriadnym opravným prostriedkom, lebo nesúhlasí s argumentáciou Okresného súdu Bratislava 3, že na skutok nezákonnej likvidácie vozidla tajnej služby sa vzťahovala amnestia predsedu vlády SR v zastúpení prezidenta SR. Malo ísť o auto, ktoré bolo použité na sledovanie v prípade označovanom ako zavlečenie prezidentovho syna. "Amnestia bola vyhlásená skôr, ako došlo k spáchaniu žalovaného skutku a preto sa nemôže amnestia vzťahovať na skutky spáchané v budúcnosti," tvrdí hovorkyňa generálneho prokurátora Jana Tökölyová.
Bývalého šéfa SIS I. Lexu definitívne spod tohto skutku oslobodil v decembri minulého roka bratislavský krajský súd, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu z novembra 2004. Lexu spolu s piatimi bývalými zamestnancami SIS súd oslobodil spod obžaloby z údajnej likvidácie služobnej dodávky Mercedes Benz 208 D, nezbavenia mlčanlivosti príslušníkov SIS pri vyšetrovaní uloženia nástražného výbušného systému na mítingu KDH a odcudzenia zariadenia na odpočúvanie mobilných telefónov.
