BRATISLAVA - Účasť voličov na komunálnych voľbách býva síce obvykle výrazne nižšia ako na voľbách parlamentných, pre politické strany by mali byť sobotné voľby starostu Petržalky podľa sociológov výstrahou. Na nízkej účasti môžu síce niektoré strany v tohtoročných voľbách profitovať, v budúcnosti však hrozí riziko, že sa vďaka nej presadia extrémne sily, upozorňuje sociológ Pavel Haulík.
"Ak sa dá v Petržalke, ktorá je v skutočnosti tretím najväčším mestom na
Slovensku, zvíťaziť nepolitickými prostriedkami, kde sa to potom dá
zastaviť? Tento príklad poukazuje na riziko, že sa pri nízkej účasti môžu
presadiť politicky extrémne sily," konštatoval Haulík. V Petržalke sa stal
napríklad víťazom volieb pri účasti 11,5 percenta kandidát, ktorý využil
viacero nedovolených marketingových prostriedkov. Napriek moratóriu
voličov lákal k voľbám tak, že im rozdával rôzne vecné dary. S rizikom
presadenia extrémistických síl treba pri klesajúcom záujme o voľby v
budúcnosti počítať, konštatoval sociológ.
Nezáujem voličov podieľať sa na rozhodovaní o veciach verejných odborníci vysvetľujú viacerými faktormi. Podľa sociológa Vladimíra Krivého odrádzajú ľudí od politiky neobjasnené finančné a korupčné škandály, ktoré sa v tomto volebnom období opakovali veľmi často. Odstup politikov od voličov sa znásobuje aj takými faktormi, ako je posilňovanie ich imunity, či nejasnosti okolo ich majetkových pomerov, dodal Haulík.
Slovensko však nie je podľa Krivého prípadom tých západných krajín, kde sa nízka účasť na voľbách vysvetľuje spokojnosťou obyvateľov so svojou životnou úrovňou, na ktorú nemá zmena politickej reprezentácie zásadný vplyv. "Toto (na Slovensku) je skôr nevolenie protestné: ľudia si síce želajú zmenu, ale ich skúsenosť hovorí, že hlasovanie vo voľbách na ich situácii nič nezmení," povedal ČTK.
Mnohí ľudia nepôjdu podľa Krivého v júni voliť aj preto, lebo lídri politických strán nezverejňujú predstavy o budúcich volebných koalíciách. "Voliči majú preto oprávnený pocit, že zásadné rozhodnutie sa udeje až po voľbách a oni naň nemajú žiadny dosah," dodal. Analytici sa zhodujú na tom, že nízka volebná účasť môže byť v týchto voľbách priaznivá pre viacerých politických hráčov. Zvlášť sa hodí stranám súčasnej pravicovej koalície a mnohým preferenčne slabším subjektom. "Takým, ktorým okruh voličov nerastie, ani neklesá, preto im viac vyhovuje výpočet volebného výsledku z nižšieho základu," konštatoval Haulík. "Niektorí nezávislí experti ospravedlňujú neúčasť tým, že je to štandardný európsky fenomén. To je tiché legitimovanie neúčasti, s ktorou sa vo voľbách hrá," povedala ČTK sociologička Zuzana Kusá.
Niektoré prieskumy verejnej mienky poukazujú na to, že sa na júnových parlamentných voľbách zúčastní asi iba polovica oprávnených voličov. Ak sa tieto predpoklady naplnia, pôjde o rekordne nízku účasť. Pred štyrmi rokmi prišlo na Slovensku voliť 70,1 percenta voličov, v roku 1998 84,2 percenta. Najvyššiu účasť na voľbách zaznamenalo Slovensko v roku 1990, keď prišlo voliť 95,30 percent voličov. Naopak rekordne najnižšia bola účasť na hlasovaní na prvých voľbách do Európskeho parlamentu, keď prišlo slovenských europoslancov voliť iba necelých 17 percent voličov.
Nezáujem voličov podieľať sa na rozhodovaní o veciach verejných odborníci vysvetľujú viacerými faktormi. Podľa sociológa Vladimíra Krivého odrádzajú ľudí od politiky neobjasnené finančné a korupčné škandály, ktoré sa v tomto volebnom období opakovali veľmi často. Odstup politikov od voličov sa znásobuje aj takými faktormi, ako je posilňovanie ich imunity, či nejasnosti okolo ich majetkových pomerov, dodal Haulík.
Slovensko však nie je podľa Krivého prípadom tých západných krajín, kde sa nízka účasť na voľbách vysvetľuje spokojnosťou obyvateľov so svojou životnou úrovňou, na ktorú nemá zmena politickej reprezentácie zásadný vplyv. "Toto (na Slovensku) je skôr nevolenie protestné: ľudia si síce želajú zmenu, ale ich skúsenosť hovorí, že hlasovanie vo voľbách na ich situácii nič nezmení," povedal ČTK.
Mnohí ľudia nepôjdu podľa Krivého v júni voliť aj preto, lebo lídri politických strán nezverejňujú predstavy o budúcich volebných koalíciách. "Voliči majú preto oprávnený pocit, že zásadné rozhodnutie sa udeje až po voľbách a oni naň nemajú žiadny dosah," dodal. Analytici sa zhodujú na tom, že nízka volebná účasť môže byť v týchto voľbách priaznivá pre viacerých politických hráčov. Zvlášť sa hodí stranám súčasnej pravicovej koalície a mnohým preferenčne slabším subjektom. "Takým, ktorým okruh voličov nerastie, ani neklesá, preto im viac vyhovuje výpočet volebného výsledku z nižšieho základu," konštatoval Haulík. "Niektorí nezávislí experti ospravedlňujú neúčasť tým, že je to štandardný európsky fenomén. To je tiché legitimovanie neúčasti, s ktorou sa vo voľbách hrá," povedala ČTK sociologička Zuzana Kusá.
Niektoré prieskumy verejnej mienky poukazujú na to, že sa na júnových parlamentných voľbách zúčastní asi iba polovica oprávnených voličov. Ak sa tieto predpoklady naplnia, pôjde o rekordne nízku účasť. Pred štyrmi rokmi prišlo na Slovensku voliť 70,1 percenta voličov, v roku 1998 84,2 percenta. Najvyššiu účasť na voľbách zaznamenalo Slovensko v roku 1990, keď prišlo voliť 95,30 percent voličov. Naopak rekordne najnižšia bola účasť na hlasovaní na prvých voľbách do Európskeho parlamentu, keď prišlo slovenských europoslancov voliť iba necelých 17 percent voličov.
