Daniel Lipšic na súde
KOŠICE - Dočasné mimoriadne opatrenia pri výstavbe diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sú v rozpore s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.
Na stredajšom verejnom pojednávaní o tom rozhodlo plénum Ústavného súdu SR, ktoré skúmalo súlad ustanovení Zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a Zákona o katastri s Ústavou SR.
Z rozhodnutia vyplýva, že ani štát či iný subjekt nemôže stavať diaľnice a cesty na pozemkoch, ktoré mu nepatria.
"Právna úprava umožňuje vznik situácie, keď vlastníci nemôžu svoj majetok de facto užívať, vytvára aj neprimeraný tlak na všetkých vlastníkov a porušuje aj právo na pokojné užívanie vlastníctva," konštatoval ÚS v krátkom odôvodnení rozhodnutia, voči ktorému nemožno podať odvolanie. Zákonodarca teraz môže sporné ustanovenia buď pozmeniť alebo zrušiť. Ak nepodnikne nič, ustanovenia stratia platnosť do šiestich mesiacov od verejného vyhlásenia uznesenia.
Plénum prijalo rozhodnutie veľkou väčšinou - za bolo jedenásť sudcov, predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková a sudca Milan Ľalík mali odlišné stanovisko. Zástupca sťažovateľa, v súčasnosti minister vnútra Daniel Lipšic, pred ÚS SR zdôraznil, že novela zbavuje vlastníka jeho ústavného práva bez akejkoľvek náhrady až do ukončenia vyvlastnenia. Uviedol, že má obavy z vytvorenia vzniku precedensu a podobný postup sa začne uplatňovať aj na ďalšie veľké investície, napríklad aj súkromné. "Je to pozitívna správa a správne rozhodnutie. Je dôležité, že aj ústavný súd priznal prednosť ochrany súkromného vlastníctva, čo zaručuje aj ústava. Pokiaľ sa táto právna úprava negatívne dotkla niektorých občanov, čo spôsobila Ficova vláda, bude naša vláda rokovať o náhrade spôsobenej škody,“ povedal Lipšic.
Dodal, že spôsob a výška odškodnenia bude v kompetencii ministra dopravy, ktorý by mal vláde predložiť návrhy. So žiadosťou o preskúmanie ústavnosti niektorých ustanovení Zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a Zákona o katastri sa na ÚS SR 10. januára 2008 obrátila skupina 36 v tom čase opozičných poslancov NR SR zastúpená Danielom Lipšicom.
Žiadali, aby ústavný súd vyniesol verdikt, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s ústavou a súčasne žiadali, aby pozastavil ich účinnosť. Sporný zákon bol prijatý 11. decembra 2007. Uplatňovať sa začal predovšetkým pri výstavbe rýchlostnej cesty R-1 na úseku Tekovské Nemce -Nitra. Neskôr bol využitý aj pri získavaní stavebných povolení aj na niektoré časti diaľnic D-1, D-2, D-3, a na rýchlostných cestách R-1 a R-6.
Poslanci návrh na začatie konania odôvodnili, že podľa napadnutých ustanovení zákona nebude povinnosťou stavebníka preukázať existenciu vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemkom, na ktorých sa má diaľnica stavať, ak preukáže, že urobil úkon na získanie takého práva. V praxi to znamená, že investori môžu žiadať o vydanie stavebného povolenia a začať stavať na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka. Stačí, ak preukážu, že začali s vlastníkom rokovať alebo sa začalo vyvlastňovacie konanie a nemusia čakať, ako to dopadne.
Ústavný súd návrh prerokoval na neverejnom zasadaní pléna 11. novembra 2009 a prijal ho na ďalšie konanie. Nevyhovel žiadosti o pozastavenie účinnosti napadnutých rozhodnutí, kým nerozhodne vo veci samotnej. K tomuto uzneseniu je pripojené spoločné odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Juraja Horvátha, Jána Lubyho a Lajosa Mészárosa, ktorý nesúhlasili s rozhodnutím pléna o nevyhovení návrhu na pozastavenie účinnosti sporného zákona.
"Právna úprava umožňuje vznik situácie, keď vlastníci nemôžu svoj majetok de facto užívať, vytvára aj neprimeraný tlak na všetkých vlastníkov a porušuje aj právo na pokojné užívanie vlastníctva," konštatoval ÚS v krátkom odôvodnení rozhodnutia, voči ktorému nemožno podať odvolanie. Zákonodarca teraz môže sporné ustanovenia buď pozmeniť alebo zrušiť. Ak nepodnikne nič, ustanovenia stratia platnosť do šiestich mesiacov od verejného vyhlásenia uznesenia.
Plénum prijalo rozhodnutie veľkou väčšinou - za bolo jedenásť sudcov, predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková a sudca Milan Ľalík mali odlišné stanovisko. Zástupca sťažovateľa, v súčasnosti minister vnútra Daniel Lipšic, pred ÚS SR zdôraznil, že novela zbavuje vlastníka jeho ústavného práva bez akejkoľvek náhrady až do ukončenia vyvlastnenia. Uviedol, že má obavy z vytvorenia vzniku precedensu a podobný postup sa začne uplatňovať aj na ďalšie veľké investície, napríklad aj súkromné. "Je to pozitívna správa a správne rozhodnutie. Je dôležité, že aj ústavný súd priznal prednosť ochrany súkromného vlastníctva, čo zaručuje aj ústava. Pokiaľ sa táto právna úprava negatívne dotkla niektorých občanov, čo spôsobila Ficova vláda, bude naša vláda rokovať o náhrade spôsobenej škody,“ povedal Lipšic.
Dodal, že spôsob a výška odškodnenia bude v kompetencii ministra dopravy, ktorý by mal vláde predložiť návrhy. So žiadosťou o preskúmanie ústavnosti niektorých ustanovení Zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a Zákona o katastri sa na ÚS SR 10. januára 2008 obrátila skupina 36 v tom čase opozičných poslancov NR SR zastúpená Danielom Lipšicom.
Žiadali, aby ústavný súd vyniesol verdikt, že napadnuté ustanovenia nie sú v súlade s ústavou a súčasne žiadali, aby pozastavil ich účinnosť. Sporný zákon bol prijatý 11. decembra 2007. Uplatňovať sa začal predovšetkým pri výstavbe rýchlostnej cesty R-1 na úseku Tekovské Nemce -Nitra. Neskôr bol využitý aj pri získavaní stavebných povolení aj na niektoré časti diaľnic D-1, D-2, D-3, a na rýchlostných cestách R-1 a R-6.
Poslanci návrh na začatie konania odôvodnili, že podľa napadnutých ustanovení zákona nebude povinnosťou stavebníka preukázať existenciu vlastníckeho práva alebo iného práva k pozemkom, na ktorých sa má diaľnica stavať, ak preukáže, že urobil úkon na získanie takého práva. V praxi to znamená, že investori môžu žiadať o vydanie stavebného povolenia a začať stavať na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu vlastníka. Stačí, ak preukážu, že začali s vlastníkom rokovať alebo sa začalo vyvlastňovacie konanie a nemusia čakať, ako to dopadne.
Ústavný súd návrh prerokoval na neverejnom zasadaní pléna 11. novembra 2009 a prijal ho na ďalšie konanie. Nevyhovel žiadosti o pozastavenie účinnosti napadnutých rozhodnutí, kým nerozhodne vo veci samotnej. K tomuto uzneseniu je pripojené spoločné odlišné stanovisko sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcov Juraja Horvátha, Jána Lubyho a Lajosa Mészárosa, ktorý nesúhlasili s rozhodnutím pléna o nevyhovení návrhu na pozastavenie účinnosti sporného zákona.
