BRATISLAVA - Až 60 percent Slovákov je spokojných so svojím životom. Okrem zdravotníckej prijali reformy a neakceptovali by ich úplnú revíziu po zmene vlády. Nízka inflácia, rast výkonnosti aj miezd sa vlani podieľali na najlepšom makroekonomickom vývoji v histórii SR, napriek tomu sa prehlbovali rozdiely medzi regiónmi a vrstvami spoločnosti.
Občanom sťažovala život nesystémová tvorba zákonov a ich častá zmena. Vládna koalícia často dodržiavala pravidlá, len keď to pre ňu bolo pohodlné, ľudia ale naďalej zostávali málo sebavedomí vo vzťahu k moci. Konštatuje to Súhrnná správa o stave spoločnosti Slovensko 2005, ktorú dnes v Bratislave predstavil Inštitút pre verejné otázky (IVO).
Dôveru v štát oslabil podľa jedného z autorov Radoslava Procházku postup v kauze Kia, ktorá nastavila najkrutejšie zrkadlo právnemu štátu. Občanov zaťažila aj improvizácia v legislatíve, keď sa napríklad cena liekov vlani zmenila štyrikrát, zákon o sociálnom poistení od januára 2004 takmer 20-krát. Dve tretiny všetkých zákonov, prijatých v roku 2005, boli novelizácie. "Toto všetko občanovi sťažuje orientáciu v právnom poriadku a oslabuje jeho dôveru v štát," tvrdí Procházka.
Editor súhrnnej správy Martin Bútora zdôrazňuje, že napriek výhradám možno uplynulé obdobie hodnotiť ako najreformnejšie. Zvýšila sa schopnosť strategického myslenia, napr. pri riešení bytového problému Rómov, v obrannej a bezpečnostnej politike. Posilnila sa tiež integrita nezávislých inštitúcií, ako je Protimonopolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad alebo Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Problémom bol štýl vládnutia, v budúcnosti bude treba zmierniť regionálne rozdiely, znížiť nezamestnanosť, humanizovať služby, zabezpečiť rovnosť príležitostí, posilniť výrobu s pridanou hodnotou a uvažovať o diverzifikácii energetických zdrojov.
V ekonomike sa SR darilo dosiaľ najlepšie. Spoluautor Karol Morvay ale upozorňuje na prehlbovanie rozdielov, keď mzda najrýchlejšie rástla v Bratislavskom kraji, kde už bola najvyššia, a najpomalšie v Prešovskom, kde bola najnižšia. Nezlepšuje sa inovačná aktivita podnikov, na inováciách sa ich podieľa len do 20 percent. Ocenil, že po období netransparentnej a selektívnej podpory začala vláda robiť poriadok v investičných stimuloch, ako aj kroky proti zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. Fungovanie ekonomiky je štruktúrou veľmi blízke štandardným ekonomikám, veľa práce zostáva pri zvyšovaní jej výkonnosti. Domnieva sa ale, že SR začne rýchlejšie dobiehať výkonnosťou priemer Európskej únie.
V školstve podľa Súhrnnej správy padol mýtus, že okrem peňazí nemá iný problém. "Rastie uvedomenie, že školstvo je dôležité pre ekonomický rozvoj," konštatoval Andrej Salner. Preto je dôležité výrazne zvýšiť jeho kvalitu. Školstvu chýba jasná vízia, kam sa má uberať. Reformy boli skôr technické, obsahové ako keby sa nestihli. Decentralizácia školstvu podľa Salnera pomohla. Dokázala, že samosprávy sa dokážu o školy starať lepšie ako štát.
Dôveru v štát oslabil podľa jedného z autorov Radoslava Procházku postup v kauze Kia, ktorá nastavila najkrutejšie zrkadlo právnemu štátu. Občanov zaťažila aj improvizácia v legislatíve, keď sa napríklad cena liekov vlani zmenila štyrikrát, zákon o sociálnom poistení od januára 2004 takmer 20-krát. Dve tretiny všetkých zákonov, prijatých v roku 2005, boli novelizácie. "Toto všetko občanovi sťažuje orientáciu v právnom poriadku a oslabuje jeho dôveru v štát," tvrdí Procházka.
Editor súhrnnej správy Martin Bútora zdôrazňuje, že napriek výhradám možno uplynulé obdobie hodnotiť ako najreformnejšie. Zvýšila sa schopnosť strategického myslenia, napr. pri riešení bytového problému Rómov, v obrannej a bezpečnostnej politike. Posilnila sa tiež integrita nezávislých inštitúcií, ako je Protimonopolný úrad, Najvyšší kontrolný úrad alebo Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Problémom bol štýl vládnutia, v budúcnosti bude treba zmierniť regionálne rozdiely, znížiť nezamestnanosť, humanizovať služby, zabezpečiť rovnosť príležitostí, posilniť výrobu s pridanou hodnotou a uvažovať o diverzifikácii energetických zdrojov.
V ekonomike sa SR darilo dosiaľ najlepšie. Spoluautor Karol Morvay ale upozorňuje na prehlbovanie rozdielov, keď mzda najrýchlejšie rástla v Bratislavskom kraji, kde už bola najvyššia, a najpomalšie v Prešovskom, kde bola najnižšia. Nezlepšuje sa inovačná aktivita podnikov, na inováciách sa ich podieľa len do 20 percent. Ocenil, že po období netransparentnej a selektívnej podpory začala vláda robiť poriadok v investičných stimuloch, ako aj kroky proti zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. Fungovanie ekonomiky je štruktúrou veľmi blízke štandardným ekonomikám, veľa práce zostáva pri zvyšovaní jej výkonnosti. Domnieva sa ale, že SR začne rýchlejšie dobiehať výkonnosťou priemer Európskej únie.
V školstve podľa Súhrnnej správy padol mýtus, že okrem peňazí nemá iný problém. "Rastie uvedomenie, že školstvo je dôležité pre ekonomický rozvoj," konštatoval Andrej Salner. Preto je dôležité výrazne zvýšiť jeho kvalitu. Školstvu chýba jasná vízia, kam sa má uberať. Reformy boli skôr technické, obsahové ako keby sa nestihli. Decentralizácia školstvu podľa Salnera pomohla. Dokázala, že samosprávy sa dokážu o školy starať lepšie ako štát.
