Zobraziť galériu (4)
Strata štátnych nemocníc by mala byť v roku 2024 menšia ako sa očakávalo podľa obchodno-finančných plánov. Kým pôvodne sa očakávala na úrovni mínus 325 miliónov eur, aktuálne sa očakáva na úrovni mínus 165 miliónov eur. Vyplýva to z informácie o ďalšom priebehu a vývoji finančného zdravia nemocníc v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, ktorú vláda v stredu vzala na vedomie.
Zmena pri očakávanom negatívnom hospodárskom výsledku nemocníc sa podľa rezortu podarila vďaka nastaveniu tzv. kľúčového ukazovateľa výkonnosti, ktorým nemocnice dostali úlohy, ktoré musia splniť, aby extra dofinancovanie obdržali, a následnému dofinancovaniu v celkovom objeme 191 miliónov eur.
"Tento nový očakávaný hospodársky výsledok predstavuje napriek všetkým problémom v sektore zlepšenie o viac ako 100 miliónov eur oproti očistenému hospodárskemu výsledku roka 2023 (mínus 271 miliónov eur), čo predstavuje zlepšenie o 39 percent," poznamenalo ministerstvo.
Priblížilo, že hlavnými dôvodmi straty sú najmä vyššie osobné náklady, nižšie výnosy od zdravotných poisťovní voči indexovanej skutočnosti a rast cien špeciálnych zdravotníckych materiálov a krvných produktov.
Pre rok 2025 ministerstvo plánuje pokračovať v nastavovaní parametrov, ich meraní a vyhodnocovaní. To má za cieľ priniesť cielené a adresné vyplácanie zadlžených zdravotníckych zariadení za adekvátnu protihodnotu. Naďalej tiež podľa neho bude dôležitý dôsledný monitoring podriadených organizácií, čomu môže pomôcť aj pripravovaná centralizácia riadenia štátnych nemocníc.
"Viaceré opatrenia na zlepšenie fungovania týchto organizácií prezentuje aj dokument 'Revízia nemocníc', ktorý pripravil Útvar hodnoty za peniaze v spolupráci s Inštitútom zdravotných analýz MZ SR," dodalo MZ SR s tým, že materiál bude čoskoro publikovaný.
Služby Centra právnej pomoci (CPP) by mali byť dostupnejšie širšiemu okruhu ľudí. Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR navrhuje okrem iného zvýšiť príjmovú hranicu klientov, ktorá je jednou z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktorú v stredu schválila vláda.
"Navrhuje sa zvýšenie hranice materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, rozšírenie okruhu oprávnených osôb, zavedenie možnosti odpustiť poplatok za predbežnú konzultáciu a určenie maximálnej hornej hranice finančnej účasti oprávnenej osoby na poskytovaní právnej pomoci," uviedlo ministerstvo v predkladacej správe.
Minister spravodlivosti SR Boris Susko (Smer-SD) považuje schválený návrh za veľký úspech rezortu. "Napriek konsolidácii sa nám podarilo dosiahnuť zmeny, ktoré by mali priblížiť bezplatnú právnu pomoc oveľa širšiemu okruhu ľudí ako doteraz," upozornil. Zdôraznil zároveň, že v uvedenej oblasti sa dlhé roky nič neurobilo.
Bezplatnú právnu pomoc v súčasnosti poskytujú centrá oprávneným fyzickým osobám s príjmom do 1,4-násobku sumy životného minima. Navrhuje sa zvýšenie tejto hranice na 1,8-násobku. V prípade právnej pomoci s finančnou účasťou sa navrhuje rozpätie od 1,8- po 2,1-násobku sumy životného minima. Navrhovaná úprava tiež precizuje využitie nástroja tzv. osobitného zreteľa pri posudzovaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci zákon vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok. Okrem stavu materiálnej núdze aj skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Hodnota sporu by mala zároveň prevyšovať 2,1-násobku sumy životného minima okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť.
Navrhuje sa aj úprava, ktorej cieľom je odstránenie administratívnej záťaže v rámci konania o poskytnutí právnej pomoci a uľahčenie komunikácie s dotknutými subjektami, najmä s určenými advokátmi a mediátormi. "Návrh zákona rovnako tak zvyšuje poplatok za predbežnú konzultáciu zo 4,50 na 6 eur. Centrum získa aj možnosť poplatok odpustiť. Úprava tiež zavádza poplatok za spracovanie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení," doplnilo ministerstvo. Účinnosť predkladaného návrhu zákona sa navrhuje 1. júla 2025, pričom niektoré ustanovenia vo vzťahu k povinnostiam advokátov a mediátorov majú byť účinné od januára 2026.
Osoba, ktorá dostala pokutu za porušenie protipandemických opatrení v súvislosti s ochorením COVID-19, alebo zaplatila za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach sa môže domáhať odškodnenia. Vyplýva to z návrhu zákona o odškodňovaní fyzických osôb v súvislosti s protipandemickými opatreniami, ktorý v stredu schválila vláda. Kabinet tiež schválil uznesenie o udelení amnestie vo veciach priestupkov spáchaných v súvislosti s protipandemickými opatreniami.
Opatrenie sa vzťahuje na obdobie od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023, pričom oprávnená osoba môže požiadať o preplatenie sumy predstavujúcej pokutu, respektíve jej časti. "Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do tzv. povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané," uvádza sa v materiáli, ktorý predložil na rokovanie kabinetu predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).
Návrh reflektuje nález Ústavného súdu SR, ale aj zistenia verejného ochrancu práv súvisiace s nedodržaním zákonného postupu zo strany štátu. O kompenzáciu možno požiadať len do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona. V prípade opodstatnenosti žiadosti a splnenia všetkých formálnych náležitostí vyplatí odškodnenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo obec. "Výška odškodnenia predstavuje sumu zaplatenej pokuty alebo nákladov za stravovanie spojených s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach spolu s prípadnými trovami následného vykonávacieho konania, ak takéto konanie prebehlo," spresňuje sa v predloženom materiáli. Zároveň sa v rámci doplnenia zákona o priestupkoch bude na dotknutú osobu hľadieť, ako keby priestupok nespáchala.
