Ročne na Slovensku nájde smrť viac Čechov, ako ich zahynie dohromady vo všetkých alpských krajinách.
BRATISLAVA/PRAHA - Návšteva slovenských hôr je pre českých turistov veľkým rizikom. Ročne na Slovensku nájde smrť viac Čechov, ako ich zahynie dohromady vo všetkých alpských krajinách. Nešťastie, pri ktorom v sobotu pod lavínou v Západných Tatrách zomrelo sedem ľudí, znamená pre české turistické štatistiky najväčšiu tragédiu od 70. rokov.
„Pod nešťastie sa podpísala malá disciplína a nerešpektovanie bezpečnostných
pravidiel,“ hovorí Tomáš Frank z bezpečnostnej komisie Českého horolezeckého
zväzu. Podľa neho českí turisti slovenské hory podceňujú: „Myslia si, že keď sú
menšie, sú aj menej nebezpečné. Nie je to pravda. Západné Tatry sú najlavinóznejším pohorím v strednej Európe.“
Podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby Jozefa Janigu je prirodzené, že v našich horách sa zraní veľa Čechov. Sú totiž po Slovákoch druhou najväčšou skupinou, ktorá hory navštevuje. „Podľa mňa však nie sú najmenej disciplinovaní, takéto prvenstvo patrí asi Poliakom,“ hovorí.
„Česi dosť podceňujú situáciu a chcú výstupy dokončiť za každú cenu. Idú do krajnosti a nechcú ustúpiť a prijať bezpečnejší variant,“ myslí si na druhej strane jeho kolega Ján Kostka, náčelník oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry. Práve v týchto horách zahynulo vlani deväť Čechov. Záchrannú akciu z konca decembra označil Kostka za jednu z najväčších za posledné obdobie - zúčastnilo sa na nej okolo 50 ľudí, deväť lavínových psov, boli prichystané vrtuľníky a sanitky.
„Náklady na takéto veľké akcie idú rádovo aj do stotisíc korún,“ hovorí Janiga. Kto to zaplatí? V prípade, že turista neuposlúchne varovanie horskej služby a jeho konanie si vynúti zásah záchranárov, tak sa náklady na akciu vymáhajú od neho. Keď nezodpovedný turista zahynie, financuje sa operácia takmer vo všetkých prípadoch z rozpočtu záchranárov. Horská služba nemá žiadne možnosti, ako nedisciplinovaným turistom zamedziť vstup do rizikových zón.
Českí turisti vo všeobecnosti nemajú v zahraničí dobrú povesť. Nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku a Chorvátsku, sú známym postrachom. Bez znalostí sa vydávajú do náročných terénov a spôsobujú problémy. Minulé leto to českého premiéra Jiřího Paroubka viedlo k radikálnemu vyhláseniu. „Ich nedisciplinovanosť nám robí hanbu, a to hovorím veľmi opatrne,“ citovala jeho slová ČTK. České ministerstvo zahraničných vecí si však nemyslí, že by sa ich turisti oproti iným správali mimoriadne nedisciplinovane. „To sa dá len ťažko zhodnotiť, ale skôr si myslím, že to tak nie je. Faktom však je, že do slovenských hôr chodí zo zahraničia najviac Čechov, a tak aj s nimi spojených tragédií je viac,“ tvrdí hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Vít Kolář, ktorý je tiež vášnivý turista a horolezec. Aj počet úrazov je relatívne stabilný, tak to aspoň ukazujú štatistiky za posledných 12 rokov.
Osvetovú kampaň zatiaľ nepripravujú. „Ak vyhlásia štvrtý stupeň lavínového nebezpečenstva a oni prespia v žľabe, kde 20-krát ročne padnú lavíny... Myslíte si, že budú počúvať výstrahu ministerstva, ak nepočúvajú vašu horskú službu?!“ hovorí Kolář. Problém vidí v inom. „Z vlastnej skúsenosti skôr môžem potvrdiť, že Česi menej počúvajú autority. Podceňujú prípravuaj počasie. Neviem, či je to charakteristika národa, alebo móda ľudí, ktorí si myslia, že sú nesmrteľní.“
Česi sú však pre slovenský trh cestovného ruchu kľúčovou skupinou - prichádza ich najviac. A takmer všetci sa na Slovensko radi vracajú. V roku 2004 na Slovensko prišlo takmer pol milióna českých návštevníkov a podobné číslo sa odhaduje aj pre uplynulý rok. „Česká republika je najvýznamnejšia pre náš cestovný ruch. Jej občania sa každoročne umiestňujú na 1. mieste v počte osôb aj prenocovaní a ich podiel je približne 25 až 30 percent zo všetkých zahraničných turistov,“ hovorí Viera Norisová zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Podľa údajov agentúry patrí tatranský región z ich strany medzi najnavštevovanejšie.
Prečítajte si rozhovor s Lubošom Maternom, ktorý ako jediný z osemčlennej českej výpravy, prežil pád lavíny.
Podľa riaditeľa Horskej záchrannej služby Jozefa Janigu je prirodzené, že v našich horách sa zraní veľa Čechov. Sú totiž po Slovákoch druhou najväčšou skupinou, ktorá hory navštevuje. „Podľa mňa však nie sú najmenej disciplinovaní, takéto prvenstvo patrí asi Poliakom,“ hovorí.
„Česi dosť podceňujú situáciu a chcú výstupy dokončiť za každú cenu. Idú do krajnosti a nechcú ustúpiť a prijať bezpečnejší variant,“ myslí si na druhej strane jeho kolega Ján Kostka, náčelník oblastného strediska Horskej záchrannej služby Západné Tatry. Práve v týchto horách zahynulo vlani deväť Čechov. Záchrannú akciu z konca decembra označil Kostka za jednu z najväčších za posledné obdobie - zúčastnilo sa na nej okolo 50 ľudí, deväť lavínových psov, boli prichystané vrtuľníky a sanitky.
„Náklady na takéto veľké akcie idú rádovo aj do stotisíc korún,“ hovorí Janiga. Kto to zaplatí? V prípade, že turista neuposlúchne varovanie horskej služby a jeho konanie si vynúti zásah záchranárov, tak sa náklady na akciu vymáhajú od neho. Keď nezodpovedný turista zahynie, financuje sa operácia takmer vo všetkých prípadoch z rozpočtu záchranárov. Horská služba nemá žiadne možnosti, ako nedisciplinovaným turistom zamedziť vstup do rizikových zón.
Českí turisti vo všeobecnosti nemajú v zahraničí dobrú povesť. Nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku a Chorvátsku, sú známym postrachom. Bez znalostí sa vydávajú do náročných terénov a spôsobujú problémy. Minulé leto to českého premiéra Jiřího Paroubka viedlo k radikálnemu vyhláseniu. „Ich nedisciplinovanosť nám robí hanbu, a to hovorím veľmi opatrne,“ citovala jeho slová ČTK. České ministerstvo zahraničných vecí si však nemyslí, že by sa ich turisti oproti iným správali mimoriadne nedisciplinovane. „To sa dá len ťažko zhodnotiť, ale skôr si myslím, že to tak nie je. Faktom však je, že do slovenských hôr chodí zo zahraničia najviac Čechov, a tak aj s nimi spojených tragédií je viac,“ tvrdí hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Vít Kolář, ktorý je tiež vášnivý turista a horolezec. Aj počet úrazov je relatívne stabilný, tak to aspoň ukazujú štatistiky za posledných 12 rokov.
Osvetovú kampaň zatiaľ nepripravujú. „Ak vyhlásia štvrtý stupeň lavínového nebezpečenstva a oni prespia v žľabe, kde 20-krát ročne padnú lavíny... Myslíte si, že budú počúvať výstrahu ministerstva, ak nepočúvajú vašu horskú službu?!“ hovorí Kolář. Problém vidí v inom. „Z vlastnej skúsenosti skôr môžem potvrdiť, že Česi menej počúvajú autority. Podceňujú prípravuaj počasie. Neviem, či je to charakteristika národa, alebo móda ľudí, ktorí si myslia, že sú nesmrteľní.“
Česi sú však pre slovenský trh cestovného ruchu kľúčovou skupinou - prichádza ich najviac. A takmer všetci sa na Slovensko radi vracajú. V roku 2004 na Slovensko prišlo takmer pol milióna českých návštevníkov a podobné číslo sa odhaduje aj pre uplynulý rok. „Česká republika je najvýznamnejšia pre náš cestovný ruch. Jej občania sa každoročne umiestňujú na 1. mieste v počte osôb aj prenocovaní a ich podiel je približne 25 až 30 percent zo všetkých zahraničných turistov,“ hovorí Viera Norisová zo Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Podľa údajov agentúry patrí tatranský región z ich strany medzi najnavštevovanejšie.
Prečítajte si rozhovor s Lubošom Maternom, ktorý ako jediný z osemčlennej českej výpravy, prežil pád lavíny.
