Tragická zrážka v Polomke
BREZNO – Výsluchom svedkov pokračovalo v piatok na Okresnom súde v Brezne hlavné pojednávanie s vodičom autobusu Jánom M., obžalovaným z tragickej zrážky s vlakom pri Polomke. Vo februári 2009 na mieste zahynulo dvanásť ľudí a ďalší utrpeli ťažké i ľahšie zranenia. Dominantným svedectvom bola výpoveď vodičky Mercedesa Vito, ktorá zrážku videla na vlastné oči.
Vodička vypovedala, že v Polomke dala prednosť autobusu z Bánoviec nad Bebravou. S dcérami sa chceli ísť lyžovať tiež a čakali, kým autobus s lyžiarmi prejde cez železničnú trať. Ona s autom zostala stáť na hlavnej ceste, pretože za autobusom pred priecestím nebolo pre ňu miesta. Vlak nepočula ani nevidela, mala pustené rádio a rozprávala sa s dcérami. Vo výhľade na trať jej prekážalo krovie. Autobus „smrti“ pred železničným priecestím išiel pomaly pre jamy na ceste. Na priecestí podľa nej pred prichádzajúcim vlakom autobus zrýchlil, ale nestačil prejsť. V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že vodič šiel k priecestiu plynulo, na súde tvrdila, že pred železnicou nakrátko zastal. Po zrážke svedkyňa volala záchranárov.
Vypovedali ďalší účastníci autobusového zájazdu. Niektorí tvrdili, že v autobuse bol pokoj, trúbenie vlaku nebolo počuť. Iní hovorili, že bol hluk, ľudia sa už tešili na lyžovačku, lebo bolo vidno svah s vlekom. Podľa iného svedectva istá pani oslavovala narodeniny a chodila po autobuse s fľašou. Nikto z nich vlak ani nevidel, ani nepočul.
Cestujúci z vlaku opisovali chvíle pred zrážkou a po nej. Niektorí výstražné znamenia vlaku počuli, iní nie. Medzi cestujúcimi bola i žena v železničiarskej rovnošate, ktorá išla do služby. No nikto zo svedkov sa na ňu nepamätal. Otázku na prítomnosť osoby v železničiarskom kládol obhajca v súvislosti s podozrením, že okrem vlakvedúceho a rušňovodiča bol vo vlaku aj ďalší železničiar. Ten sa vraj mohol zdržiavať v kabíne rušňovodiča, čím mohol odpútať jeho pozornosť. Rušňovodič prítomnosť ďalšej osoby v kabíne poprel a svedecky sa to tiež nepotvrdilo. Možnosť, že to mohol byť vlakvedúci, vyvrátili dvaja cestujúci z vlaku, ktorí ho po zrážke videli prichádzať zo zadného vozňa súpravy.
Proces s vodičom Jánom M. pokračuje na budúci rok. Samosudca stanovil termíny hlavných pojednávaní na 28. januára, 11. a 25. marca. Predvolá ešte svedkov z radov účastníkov zájazdu, znalcov a policajta, ktorý robil ohliadku miesta nehody. Vypovedať by mali aj zamestnanci železničných spoločností a Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.
Vypovedali ďalší účastníci autobusového zájazdu. Niektorí tvrdili, že v autobuse bol pokoj, trúbenie vlaku nebolo počuť. Iní hovorili, že bol hluk, ľudia sa už tešili na lyžovačku, lebo bolo vidno svah s vlekom. Podľa iného svedectva istá pani oslavovala narodeniny a chodila po autobuse s fľašou. Nikto z nich vlak ani nevidel, ani nepočul.
Cestujúci z vlaku opisovali chvíle pred zrážkou a po nej. Niektorí výstražné znamenia vlaku počuli, iní nie. Medzi cestujúcimi bola i žena v železničiarskej rovnošate, ktorá išla do služby. No nikto zo svedkov sa na ňu nepamätal. Otázku na prítomnosť osoby v železničiarskom kládol obhajca v súvislosti s podozrením, že okrem vlakvedúceho a rušňovodiča bol vo vlaku aj ďalší železničiar. Ten sa vraj mohol zdržiavať v kabíne rušňovodiča, čím mohol odpútať jeho pozornosť. Rušňovodič prítomnosť ďalšej osoby v kabíne poprel a svedecky sa to tiež nepotvrdilo. Možnosť, že to mohol byť vlakvedúci, vyvrátili dvaja cestujúci z vlaku, ktorí ho po zrážke videli prichádzať zo zadného vozňa súpravy.
Proces s vodičom Jánom M. pokračuje na budúci rok. Samosudca stanovil termíny hlavných pojednávaní na 28. januára, 11. a 25. marca. Predvolá ešte svedkov z radov účastníkov zájazdu, znalcov a policajta, ktorý robil ohliadku miesta nehody. Vypovedať by mali aj zamestnanci železničných spoločností a Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.
