Známy televízny a rozhlasový moderátor by rád zamieril do Európy a poblázneniu z lásky sa radšej vyhýba.
Pripadá ti karavan, v ktorom si nakrúcal Magazíny SuperStar, dostatočne luxusný?
- Sú aj luxusnejšie. Tento sme vybrali podľa zahraničného vzoru. Pri nakrúcaní filmov majú hviezdy na pľaci zaparkované veľké karavany, ktoré sa ešte aj vysúvajú do strán a je v nich gauč a najväčší luxus na svete. Náš karavan sme poňali v „prízemnejšom“ a hlavne slovenskom vyhotovení.
Páčil by sa ti život na cestách a v neustálom pohybe?
- Zmeny sú pre mňa najdôležitejšie – stále byť niekde inde, to by sa mi páčilo. Samotné cestovanie by ma veľmi dlho nebavilo, ale robiť popri tom niečo zaujímavé, by bolo skvelé.
Rozcestovaný si bol v poslednom čase skutočne dosť...
- Bol som, stále som a aj budem. Viem totiž, čo ma čaká v najbližších týždňoch. Idem do Londýna na premiéru filmu Stopárov sprievodca galaxiou, potom máme turné so SuperStar, takže obídem celé Slovensko. Budeme vyrábať Magazín, znova si oživím spomienky z kastingov. Namiesto samotnej súťaže budeme teraz mapovať dianie na koncertoch a hlavne ďalší život finalistov, keď sa po tom veľkom šialenstve musia chopiť šance, ktorú dostali.
Menil by si so súťažiacimi?
- Uvažoval som nad tým, či by som to chcel. Keby som sa dostal do finále SuperStar, vypadol by som asi medzi prvými, lebo viac než na dokonalý spev by som stavil na šou. Nikdy som síce nedával posudzovať svoje spievanie, ale keď som študoval v Amerike, celý rok som chodil na spev a účinkoval som v rôznych šouprogramoch po južnej Kalifornii. Šindlerová by ma svojím hlasom v každom prípade prevalcovala. Keď sa nad tým zamyslím, som spokojný s tým, čo robím!
Na čo nemáš čas?
- Upratať byt. Posledné tri týždne som vždy len prišiel domov, zbalil nejaké veci a odišiel. Poriadne nestíham ani rádio, ktoré je stále mojou srdcovkou. A najviac ma mrzí, že nestíham pozerať premiérové filmy, čo je zlé hlavne preto, lebo v rádiu robím filmovú reláciu.
Čo si očakával od konkurzu do MTV a čo ti nakoniec dal?
- Keď som tam išiel, nevedel som, akí ľudia boli vo vybranej desiatke, takže nejaké veľké očakávania som nemal. Keď som však prechádzal jednotlivými kolami, uvedomil som si, že na to možno aj mám. No nakoniec zavážili aj iné okolnosti, ako len vystupovanie pred kamerou. Dalo mi to nové kontakty, čo je pre mňa veľmi prínosné, lebo naďalej sa chcem venovať šoubiznisu i v rámci Európy. Možno pre mňa teraz bude jednoduchšie akreditovať sa a zháňať informácie prostredníctvom MTV. Už mi ponúkli účasť na MTV Party v Cannes, ktorú každoročne usporadúvajú počas filmového festivalu.
Čo ťa najviac láka na práci moderátora v MTV?
- To, že by som išiel „za hranicu“. Tu ma ľudia spoznávajú v trolejbuse, je to miestna popularita a zostáva na malom území. Lákalo ma, že to, čo robím tu v menšom meradle, by som mohol na MTV robiť pre celú Európu. Bol by to veľký krok.
Bavilo by ťa budovať si niekde v cudzine od základov zázemie?
- A prečo nie? Odísť do cudziny s tým, že tam mám prácu, to je najjednoduchšie. Bez toho by som sa do zahraničia neodsťahoval.
Prijal si účinkovanie v relácii Jednotka na jednotku hneď?
- Keď mi túto prácu ponúkli, dal som si poriadne vysvetliť, čo všetko to bude obnášať. Predovšetkým som chcel vedieť, či budem musieť zháňať ľudí v nejakom cudzom meste a prehovárať ich, aby išli súťažiť. To by som totiž nerobil. Ale napokon sme sa dohodli na forme a hlavne dostal som plnú moc nad celým priebehom súťaže. Je to relácia, akú som ešte nerobil, preto je to vítaná skúsenosť.
Tvoje prvé verejné vystúpenia sa odohrali v ochotníckom divadle?
- Áno, ale to neboli žiadne veľké úlohy. V jednej hre ma dokonca zastrelili. Bolo to však príjemné, v našom trebišovskom ochotníckom divadle hrali aj učitelia z gymnázia a vystupovať sme chodili dokonca po celom Slovensku.
Prečo sa z teba nestal herec?
- V istom momente som si uvedomil, že viac ako samotné hranie by ma bavilo zhovárať sa s hercami. V hereckom remesle sa necítim veľmi doma, moderátorstvo je mi podstatne bližšie.
Označujú ťa za veľkého estéta a do obliekania si vraj nedáš hovoriť...
- Na obliekanie mám vlastný názor a vo väčšine prípadov sa skutočne spolieham sám na seba. V rámci Magazínu síce mám značku, ktorá ma oblieka, ale všetky veci z ich ponuky si vyberám a kompletizujem sám. Preto chodím ovešaný taškami, v ktorých nosím svoje oblečenie aj topánky.
Kedy sa na trhu objaví módna kolekcia značky Bruno?
- (smiech) Taká značka sa asi neobjaví. Navrhovanie vecí by ma nebavilo. Až keď mám pred sebou regály s oblečením, viem si vybrať, v čom sa budem cítiť dobre. Keby som sa mal pred kamerou zaoberať ešte tým, že asi vyzerám smiešne, nedokázal by som sa sústrediť na nič.
Ktorému módnemu trendu sa vyhýbaš?
- Snažím sa módne trendy zakomponovať do toho, čo robím, ale udržiavam si športovo-elegantný look. Keby som mal viac času na posilňovanie, bolo by to potimálne, lebo by som si mohol obliecť aj veci, ktoré sú dobré, ale "holt", nesadnu človeku, čo má také chabé telíčko ako ja. (smiech)
Tvoj kolega Pyco tvrdí, že pre prácu nemá čas na lásku. Ako si na tom ty?
- Rovnako. Tak sme sa upäli na prácu, že nestíhame robiť nič iné. Najviac ma mrzí, že už nestíham ani chodiť domov na východ k rodičom alebo sestre. Ale jedného dňa príde aj na vzťah typu 24/7.
Kedy sa ti naposledy z lásky zatočila hlava?
- Fíha, takéto príliš emotívne veci si veľmi nepripúšťam, aby to so mnou nezatočilo. Vo svojom okolí totiž vidím dosť odstrašujúcich príkladov. Ale menšie zatočenia prichádzajú celkom pravidelne... a posledné väčšie nastalo asi tak pred rokom.
Dokážeš sa zo všetkého „vykecať“?
- Snažím sa. Mám vizuálnu pamäť, ale vôbec nemám pamäť na mená. Len čo sa mi niekto predstaví, v tom momente zabudnem jeho meno. Keď ma niekto stretne, viem, že ho poznám, ale za svet si nespomeniem, ako sa volá. Potom vznikajú rôzne trapasy, z ktorých sa ťažko „vykecáva“. Usilujem sa to nejako zaobaliť, nenápadne vymámiť meno iným spôsobom, avšak nie vždy sa to podarí. I v mobile mám čísla uložené nielen pod menami, ale vždy aj s nejakou doplňujúcou poznámkou.
