Speváčka LUCKA VONDRÁČKOVÁ (24) sa definitívne zbavila imidžu nežného dievčatka a netýkavky.
Vystupujete na mnohých podujatiach pre deti, aj sama pôsobíte jemne a detsky. Ste v hĺbke duše malé dievčatko, alebo vám tento imidž vytvorili médiá?
- Máte pravdu, nie som žiadna slečna netýkavka, ale skôr Ronja, dcéra zbojníka. Veľmi rada však nakrúcam rozprávky, a keď môžem ísť na akciu pre deti, určite tam idem.
O tom, že ste už dospeli, svedčí váš posledný album Mayday i najnovšie filmové a divadelné úlohy. Menia sa spolu s vami aj vaši poslucháči?
- Snívam o tom, aby rástli so mnou, aby prichádzali noví a aby im moje albumy nenútili zo všetkých strán, ale aby ich objavovali sami. Postupne a navždy. Je to pomalší proces, ale viac si ho vážim. Neviem, či to tak je, ale môžem aspoň dúfať, však?
Mayday veľa prezrádza aj o vašich vlastných pocitoch, nerobí vám problém hovoriť o nich tak otvorene?
- Práve že áno, preto ich odkrývam len formou básní a textov. Do rozhovoru vám všetko nepoviem. (smiech)
Je Mayday akési volanie o pomoc?
- Skôr nahromadená energia. Niečo ako multivitamín, nie však v tabletke, ale na CD. Každá pesnička dáva odpoveď na určitú otázku.
Väčšina tvorcov býva nespokojná so svojimi staršími dielami. Ako vy vnímate svoje staršie pesničky?
- Každý problém a prekážka na ceste vám ukazuje, na čom by ste ešte mali popracovať. Nedávno som čítala rozhovor s Tomom Cruisom, ktorý povedal, že nikdy nekritizuje svoju minulú prácu. To sa mi páčilo. V tej chvíli predsa robíte to najlepšie, čo viete!
Vedia vás vytočiť negatívne ohlasy hudobných kritikov?
- Sú na mňa celkom milí. Najdôležitejšie však je, či si tie pesničky nájdu poslucháčov, ktorí ich budú chcieť počúvať aj vtedy, keď sa budú cítiť pod psa. To je môj sen.
