BRATISLAVA - Nežnú revolúciu z roku 1989 si každoročne pripomíname práve v novembrových dňoch. Pre Slovákov priniesla výrazné zmeny v ekonomike – v spotrebe a nakupovaní nevynímajúc. V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, čo sa v prípade obchodov, nákupov ale i cien tovarov a služieb za 35 rokov zmenilo najviac.
Predajná plocha obchodov je až štvornásobne väčšia
Narozdiel od obdobia spred roku 1989, charakteristické aj nedostatkom tovaru a dlhými radmi pred obchodmi, majú v súčasnosti Slováci oveľa viac možností kde a ako nakupovať. Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) predstavovala v roku 2022 predajná plocha obchodov 4,07 mil. štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak pripadá približne 0,75 štvorcového metra z plochy obchodu.
"Úplne iná situácia bola v porevolučných rokoch, nakoľko v roku 1993 predajná plocha obchodov bola viac ako štvornásobne menšia v porovnaní so súčasnosťou a to vo výmere 0,93 mil. štvorcových metrov. Na jedného obyvateľa našej krajiny tak vtedy pripadalo iba 0,18 štvorcového metra z plochy obchodu," hovorí Sadovská.
Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety. Sadovská dodáva, že na začiatku nového milénia malo Slovensko aj prvé moderné nákupné centrum na Vajnorskej ulici v Bratislave, ku ktorému postupne pribúdali ďalšie. Nákupné centrá sa stali za posledné desaťročia pre ľudí nielen miestom na nákupy, ale aj zdrojom zážitkov - zábavy, kultúry či gastronómie pod jednou strechou. Sú neoddeliteľnou súčasťou nielen Bratislavy, ale aj krajských či väčších okresných miest.
Analytička spomenula aj poslednú novinku zo sveta nákupných centier na Slovensku a to rozšírenie nákupného centra Aupark v Bratislave. Len pred niekoľkými týždňami (24. októbra 2024) prišlo k oficiálnemu otvoreniu novej plochy vo výmere 10 tisíc m². Nové priestory sa vyznačujú unikátnou zelenou fasádou a vo vnútri unikátnymi koncepty predajní.
Reálne zarábame viac ako pred revolúciou
Na nakupovanie Slovákov vplýva nielen dostupnosť obchodov a tovarov, ale aj situácia na trhu práce a výška ich príjmov. "Slováci začali reálne (teda po očistení o infláciu) zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 – 2008," uvádza Sadovská.
Dopĺňa, že takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého rastu cien. "V súčasnosti zarábame v priemere reálne cca o 35 až 40 % viac ako v roku 1989," hovorí analytička.
Zvyknúť sme si však museli aj na pojem nezamestnanosť
V minulom režime „byť bez práce“ takmer nebolo možné, avšak v priebehu 90. rokov vyskočila miera nezamestnanosti na dvojciferné hodnoty. Vysoké úrovne nezamestnanosti pocítili Slováci aj v dôsledku hospodárskej krízy spred vyše desiatich rokov.
Naopak, tesne pred vypuknutím pandémie (na prelome rokov 2019 a 2020) sa evidovanej miere nezamestnanosti na Slovensku podarilo dostať na historicky najnižšie úrovne pod 5 %. Koronakríza spôsobila jej nárast na úroveň 8 %, avšak v aktuálnom roku 2024 sa jej podarilo dostať opäť pod úroveň 5 %.
Na nákupy nám dnes stačí odpracovať kratší čas
Porovnaním priemerných nominálnych miezd (v roku 1989 na úrovni 3 142 Kčs a v prvom polroku 2024 na úrovni 1 484 eur) a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 35 rokmi a koľko v súčasnosti.
"Na nákup mnohých potravín nám dnes stačí v priemere odpracovať kratší čas a to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín," hovorí analytička. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoláda a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa „lodičiek“ stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň.
Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby. "Napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne 10-násobne dlhší čas ako v dnešnej dobe, keď si chceme zaobstarať LCD televízor. Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to približne šesťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes," hovorí Sadovská. Dodáva, že v prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas.
Na nové bývanie potrebujeme oveľa viac času
Zaujímavou oblasťou sú byty a ich cenový vývoj. Do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli 20 až 40-tisíc Kčs. V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov ale vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur.
Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou. "Kým v roku 1989 jeden štvorcový meter vychádzal na 5 dní strávených v práci, tak v šúčasnosti je to sedemnásobne viac – 36 dní," vypočítala Sadovská. Bez hypotéky či úveru na bývanie sa dnes mnohé slovenské domácnosti pri kúpe nehnuteľnosti nezaobídu.
Analytička si je vedomá, že takéto porovnanie nezohľadňuje ekonomické rozdiely v jednotlivých regiónoch Slovenska. V rámci krajiny sú najvyššie platy a zároveň najnižšia miera nezamestnanosti v Bratislavskom kraji, vďaka čomu sa vyznačuje najvyššou kúpnou silou obyvateľov. V regióne metropoly je zároveň najvyššia koncentrácia obchodov a nákupných centier a realizuje sa v ňom dlhodobo aj najviac nákupov.
Obchody už nie sú iba o tovaroch, Slováci chcú popri nakupovaní i zážitok
Sadovská zhrnula asi štyri najvýraznejšie zmeny v nákupnom správaní Slovákov za posledných 35 rokov. Prvou z nich je, že Slováci majú možnosť nakupovať online, nakoľko e-shopy sa stali za posledné desaťročia vhodným doplnkovým predajným kanálom pre kamenné predajne. Za druhú výraznú zmenu označila skutočnosť, že Slováci chcú mať z nakupovania zákazníci zážitok. Aj preto na popularite za posledné desaťročia získali nákupné centrá, ktoré pod jednou strechou ponúkajú nielen nákupovanie, ale aj možnosť stravovania sa, zábavy, relaxu či stretávania sa s rodinou a priateľmi.
Z fenoménu sa realitou stala aj nákupná turistika do zahraničia, čo ale pre našu ekonomiku nie je dobrá správa. Poslednou najvýraznejšou zmenou je to, že čoraz častejšie sa kladie dôraz na uvedomelý prístup k nakupovaniu a to z dôvodu snahy nevytvárať zbytočný odpad, neplytvať energiami a teda aj pri nakupovaní čo najmenej ekologicky zaťažovať našu planétu.
Výrazné zmeny nastali aj vo svete financií a investícií
Československo bolo pred revolúciou hotovostnou ekonomikou. Ľudia dostávali mzdy a platili účty v hotovosti. Výnimkou boli azda iba sporožírové účty, ktoré neskôr slúžili ako nástroj bezhotovostného platenia (napr. inkaso, nájomné, poplatky za telefón či poistné). Analytička pripomína, že spomedzi sporiacich produktov boli populárnymi vkladné knižky, na ktoré si ľudia odkladali a sporili peniaze a takto si vytvárali finančnú rezervu.
"V súčasnosti panuje v našej ekonomike už bezhotovostný platobný styk. Bežné účty sa stali nevyhnutnou súčasťou našich životov - dostávame na ne výplatu, platíme z nich už takmer za všetko prostredníctvom platobných kariet, využívame elektronické bankovníctvo a keď potrebujeme hotovosť, vyberáme si ju prostredníctvom bankomatov," dodáva s tým, že veľký pokrok v správe našich financií priniesli aj smartfóny.
Neporovnateľne pestrejšie je aj portfólio sporiacich produktov, ako sú termínované vklady, sporiace účty, stavebné sporenie či investičné životné poistenie. O investovaní, tak ako ho poznáme dnes, nemohla byť pred revolúciou ani reč. Slováci majú podľa Sadovskej v súčasnosti pestrú škálu investičných príležitostí ako zhodnotiť svoje finančné prostriedky. Za rokmi overené možnosti sa považujú investície do zlata či firemných akcií a dlhopisov. Medzi obľúbené nástroje patria podielové fondy, pričom na popularite získavajú čoraz viac realitné fondy.
"Na trhu sa ale v posledných rokoch etablovali aj tzv. ETF (Exchange Traded Funds) či investície do kryptomien. Faktom ale je, že Slováci naďalej držia zbytočne veľké množstvo peňazí na vkladových produktoch (až 60 %) a v investovaní sa tak vyspelejším ekonomikám EÚ pozeráme doslova na chrbát," konštatuje analytička.
