BRATISLAVA - Miloval život, humor a nedokázal sa šetriť! Jiří Pecha zomrel pred piatimi rokmi. Posledný rok života bol preňho utrpením, ale svoj osud niesol veľmi statočne.
Jiří Pecha sa narodil 12. novembra 1944 v Třebíči na južnej Morave. Rodičia boli divadelní ochotníci, takže Jiří veľa času trávil v divadelnom prostredí a spoločne s bratom Františkom často hrával menšie úlohy a pomáhal so stavbou kulís. Vyučil sa za elektromechanika (1959–1963), ale na popud učiteľa češtiny a ochotníka išiel na prijímačky na JAMU, kde ho prijali aj napriek tomu, že nemal maturitu. Divadlu zasvätil celý život. Patril medzi zakladajúcich členov brnenského divadla Hus na provázku, ktoré muselo byť počas normalizácie premenované na Divadlo na provázku, kde pôsobil celých 50 rokov. Ako herec tohto divadla musel byť pohybovo zdatný. Učil sa žonglovať či jazdiť na jednokolesovom bicykli. Našťastie mal športové nadanie, aktívne hral hádzanú, futbal, volejbal, trénoval aj judo či šerm.
Pechovo herectvo sa vyznačovalo živelnosťou, ľudskosťou, klaunstvom, vynikal improvizačnými schopnosťami. Možno aj preto si veľmi dobre rozumel s o päť rokov mladším Bolkom Polívkom, s ktorým si hovorili „pobratimovci“. Zoznámili sa na JAMU, kde vznikla aj jeho prezývka Peca, ktorú mu na vysokej škole vymyslel režisér Petr Scherhaufer. Pechu s Polívkom už od študentských čias spájalo nielen priateľstvo, ale aj množstvo filmov či divadelných inscenácií, kde účinkovali spolu - Pezza versus Čorba (1975), Poslední leč (1981), Terapie (1985), Seanse (1987), Don Quijote a ti druzí (1990), pričom všetky režíroval Bolek Polívka, alebo Čekání na Godota (2003). Boleslav Polívka napísal pre Pechu aj monodrámu Nejsem svůj pes (1996). Výnimočný komediálny talent Pechu predurčoval k žánru komédie, dokázal však stvárniť aj tragickú rolu, ako bol Kráľ Lear. Túto postavu stvárnil za svoj život až trikrát. Počas hereckej kariéry hral asi v 130 divadelných inscenáciách.
Na televíznej obrazovke sa Jiří Pecha objavil prvý raz v brnianskej rozprávke Kazisveti (1973), neskôr sa zaskvel vo filmovom spracovaní divadelného predstavenia Balada pre banditu. Chýbať nemohol ani v Polívkovom predstavení Šašek a královna, ktoré sa dočkalo aj filmovej verzie pod režijnou taktovkou Věry Chytilovej. Tá ho obsadila aj do dnes už kultového filmu Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992). Spolu s Polívkom si zahral aj vo filmoch Zapomenuté světlo či rozprávke Lotrando a Zubejda. Nedá sa nespomenúť aj filmy Musíme si pomáhat (2000), Krajinka (2000) či Pupendo (2003).
Jiří Pecha miloval život, humor, ale aj alkohol. Keď to bolo neudržateľné, chvíľu abstinoval. „To už sa na mňa Bolek nemohol pozerať, triasol som sa ako ratlík, tak sme sa stavili, že to vydržím bez chlastu aspoň dva roky,“ povedal pre Lidové noviny Pecha. Naozaj to dodržal, ale… „Ničoho nesmie byť veľa. Nesmie byť veľa chlastu, ani moc sucha,“ povedal a priznal, že s Bolkom sa stavili o peniaze. „Ja som chamtivý“.
Jiří Pecha bol dva razy ženatý. Dcéra z prvého manželstva sa odsťahovala do Austrálie, s druhou ženou Janou mal dve dcéry. Práve s ňou sa zoznámil dosť kurióznym spôsobom. Ako povedal pre web Prima ženy, stretol sa s ňou v Uherskom Hradišti. Páčila sa mu, ale hanbil sa ju osloviť. Až raz... „Popíjali sme s kamarátmi, chceli sme zamachrovať pred dievčatami a preplávali sme Moravu. Bola zima, okolo nás boli kryhy. Dievčatá to brali ako hrdinstvo. Vyliezol som, preliezal nahý zábradlie a nejako nešikovne som oňho zavadil zadkom a primrzol som. A prišla Jana a snažila sa ma horúcim dychom od neho odlepiť. A potom mi varila čaj a zblížili sme sa.“
Pecha dlhodobo zápasil so zdravotnými ťažkosťami. Bojoval so žalúdočnými vredmi, problémy mal s obličkami aj prostatou. Rakovinu už ale neprekonal. Posledný rok života bol preňho utrpením, vôbec nevychádzal z domu. Snažil sa však hrať, dokiaľ mal sily a dovoľoval mu to jeho zdravotný stav. Na pľaci vždy ožil a podal stopercenentý výkon. Poslednými filmami bola trilógia Babovřesky režiséra Zdeňka Trošku a Anděl Páne 2 režiséra Jiřího Stracha či jeho seriál Labyrint. Zomrel 28. februára 2019 vo veku 74 rokov.
