BRATISLAVA - Veríte na veci medzi nebom a zemou? Kmotor Veroniky Nízlovej a známy uchovávač spomienok Tomáš Stríž má s nimi bohaté skúsenosti. Pri práci v rodinnom pohrebníctve zažil skutočne nevysvetliteľné javy, ktoré si inak, ako s mŕtvymi nebudete vedieť spojiť... Uff, budete mať zimomriavky!
Znamenie cez budík
Pred dvoma mesiacmi prišla k nám do pohrebníctva rodina, aby sa rozlúčila so svojím otcom, ktorý prehral boj so zákernou chorobou. V miestnosti bola jeho manželka, dve deti a ja. Rodina tam strávila asi 30 minút, a po chvíli som sa išiel presvedčiť, či je všetko v poriadku. Jeho manželka ho hladkala, prihovárala sa mu a prosila ho o znamenie, či je mu už „tam hore“ dobre.
Všetci plakali a aj mne sa tisli slzy do očí. Zrazu, keď ho tak prosila o znamenie, nám asi tak do minúty všetkým štyrom začal v rovnakom čase zvoniť budík na telefónoch. Ja som budík určite nastavený nemal, a ani oni nie. Všetci sme zostali prekvapení, ale jeho manželke sa veľmi uľavilo – verila, že sa prišiel rozlúčiť a takto odpovedal, že mu už je dobre a nič ho nebolí. Duchovia sú energia a často sa s nami spájajú práve prostredníctvom elektroniky.
Osudná fotografia
Asi pred pol rokom k nám prišla dcéra vybavovať pohreb svojej mamy. Prišla spolu so svojím otcom. Ponúkol som jej možnosť odobrať mamine odtlačok prsta a preniesť ho do prívesku na pamiatku. Myšlienka sa jej veľmi páčila a rozhodla sa nechať urobiť odtlačok prsta aj svojmu otcovi, aby ich mala spolu. Pohreb prebehol a o dva týždne sa vrátila s tým, že jej otec zomrel na zlyhanie srdca.
Nemohol som uveriť, že sa jej toto stalo, a spýtal som sa, či bol chorý alebo mal nejaké zdravotné problémy. Odpovedala, že nie. Vnutorny hlas mi hovoril - fotka, fotka spýtaj sa na fotku, fotografiu. Nedalo mi to a opýtal som sa jej, či náhodou nevložila otcovu fotografiu k mame do rakvy. Povedala, že áno. “Prečo?” pýtala sa. „Pre Boha, to sa nesmie,“ vysvetlil som jej. Môj starý otec, ktorý nám prenechal toto rodinné pohrebníctvo, mi vždy hovoril, aby som upozornil pozostalých, že fotografie živých ľudí by sa nikdy nemali dávať do rakvy, pretože môžu „stiahnuť“ dotyčných za sebou do hrobu. (Túto informáciu hovoríme každému pozostalému).
Priznala sa, že pôvodne plánovala pridať aj fotografie a kresby svojich detí – teda jeho vnúčat – ale našťastie ich pred pohrebom zabudla doma. Niekto na to verí, niekto nie. Ale takýchto prípadov sme mali už viac. Preto vás prosím, nikdy nedávajte fotografie živých do rakvy.
Neviditeľný klavirista
Minulý týždeň som bol sám v obradnej miestnosti a pripravoval som pohreb, ktorý som mal kompletne zorganizovať. Na cintoríne som v miestnosti zostal len ja a rakva. Poukladal som a naaranžoval kvetinovú výzdobu, potom som pripravil klavír pre organistu. Keď bolo všetko hotové, vyšiel som von, aby som počkal na príchod pozostalých. V tom momente začal klavír hrať sám od seba. Najskôr som si myslel, že som ho omylom zapol, ale keď som sa priblížil, videl som, ako sa klávesy jemne pohybujú, akoby na nich hrali neviditeľné ruky. Trvalo to asi 30 sekúnd. Rýchlo som chcel vytiahnuť telefón a nahrať to na video, ale práve v tej chvíli to prestalo.
Studené nohy
Pred pol rokom sme mali podobný prípad, keď vnuk pochovával svoju starú mamu. Mali spolu veľmi blízky vzťah a ona už nemala nikoho iného, len jeho. Chcel jej zariadiť ten najdôstojnejší pohreb. Priniesol jej šaty a do rakvy jej pridal obľúbenú vianočku s mliekom, ktorú jedávala každé ráno na raňajky. Noc pred pohrebom sa mu babka zjavila vo sne, aby sa s ním rozlúčila.
Stále však opakovala zvláštnu vetu: „Je mi zima na nohy, je mi zima na nohy…“ Ráno mi zavolal a opýtal sa, či sme jej náhodou nezabudli pridať ponožky. A verte či nie, naozaj tam neboli. Ponožky nám potom pred pohrebom priniesol a my sme ich jej vložili do rakvy. Potom nás ešte poprosil, či by sme ju mohli obuť, pretože si všimol, že topánky sú len vedľa nej. Spomenul som si však na rady môjho dedka, ktorý nás učil: „Topánky zosnulému nikdy neobúvajte, aby neblúdil medzi živými a našiel pokoj.“
Navždy v objatí
Na obrázku vidíte neobyčajný prívesok, ktorý je plný spomienok na maminu a tatina Peťky, ktorá bohužiaľ prišla tragicky o oboch rodičov . Do prívesku z kryštálu som jej vložil vzorku popola aj maminy aj tatina. Chcela ich mať takýmto spôsobom stále pri sebe a aby ju ochraňovali na každom jej kroku. Ja neviem, či to vidím len ja, ale ako som fotil prívesok a potom som si ho príblížil, tak som vovnútri prívesku zbadal ako sa objímaju dve osoby, muž a žena. Neviem, možno sa mi to len zdá, ale verím, že jej prívesok dá aspoň takýmto spôsobom pocit, že sú jej rodičia stále pri nej.
