BRATISLAVA – Veľká časť našich mostov je v katastrofálnom stave. Podľa údajov Slovenskej správy ciest ich bolo ešte koncom minulého roka v zlom až veľmi zlom či havarijnom stave až 3 000 z celkového počtu 8 000 mostov. Odvtedy toto číslo zrejme ešte narástlo. V bezchybnom stave je pritom len štvrtina mostov, po ktorých denne prechádzame. Náprava tohto stavu by zhltla milióny eur a trvala by niekoľko rokov.
archívne video
Analytici z projektu Dáta bez pátosu upozornili, že všetky mosty, ktoré sú v kategórii „v zlom, veľmi zlom alebo v havarijnom stave“, sú v podstate v stave na rekonštrukciu, alebo rovno zhodenie a postavenie nového. Dnes je pritom stav mostov ešte horší, ako na konci roka 2023, kedy správa ciest hovorila o čísle 3 000. Ročne do kategórie mostov v zlom stave totiž pribudne zhruba 400 mostov. Do konca roku 2025 tak bude zlom či havarijnom stave zhruba polovica našich mostov. „Pred 10 rokmi v 2013 bolo 7 000 mostov (alebo 85%) v stave „OK“ a ostatné bolo treba opraviť. Dnes, po 10 rokoch, je v „OK“ stave len 5 000 mostov, pričom však 3 000 je v hraničnej kategórii „USPOKOJIVÝ STAV,“ poukázali. Len 2000 mostov, teda 25% zo všetkých našich mostov, je v bezchybnom, veľmi dobrom alebo dobrom stave.
„Krajina upadá, infraštruktúra sa rozpadá, sem-tam sa niečo opraví, väčšina eurofondov sa prejedla na nezmyselné investície. Teraz keď financií bude málo, príde k zásadnému rozpadu mostnej siete, ktorá tu a tam bude postupne kolabovať a prevádzka cez mosty bude zastavovaná alebo povolená, ale veľmi nebezpečná. Mnohé mosty bude potrebné bez náhrady zavrieť a/alebo zbúrať,“ varujú. „Kombinácia rozpadávajúcich sa mostov a zanedbaných ciest je hodnotenie hodné niektorých krajín v Afrike,“ dodali.
Mosty je podľa ich slov potrebné opraviť v zrýchlenom móde. V priemere to vychádza na asi 1 000 mostov ročne. Ak by sme išli touto cestou, tak zhruba v roku 2028 by sa krajina mohla dostať do lepšieho stavu a dalo by sa po mostoch bezpečne jazdiť. V rokoch 2028-2030 by sme tak mali „slušne opravenú a zodpovedne spravovanú sieť mostov.“ Navyše by sa s dobrou cestnou a mostnou sieťou rozvíjal turizmus a cestovný ruch, prípadne by prišli zahraničné investície.
S takouto masívnou opravou sú však spojené vysoké finančné náklady. „Je na to potrebných spolu asi 1/4 - 1/2 miliarda eur ročne a spolu asi 2-3 miliardy € na 4-5 rokov. Samozrejme tieto peniaze nemáme,“ skonštatovali. „Slovensko nemá ani financie, ani zodpovedného správcu, ani vôľu a ani nechápe situáciu ako vážnu. Slovensko riadili posledných veľa rokov diletanti, ľudia s postojom "je mi to jedno", boli to lajdáci, mali to v paži, neboli to skúsení manažéri a ani vzdelaní odborníci. Na nič. Ak sme aj niečo spravili, tak to bolo šlendriánske: Višňové a chýbajúca križovatka D4/R7 ako príklady, dokonca to bolo drahé (všetky diaľnice), trvalo to veľmi dlho a naopak to vydržalo v dobrom stave krátko,“ uviedli.
Súčasný stav slovenskej cestnej a mostnej siete je podľa nich len zrkadlom stavu, v akom je spoločnosť. „Možno je črtajúcou sa výnimkou kraj prešovský, banskobystrický, trenčiansky a možno žilinský. Ale druhá polovička krajiny, vrátane Bratislavy a Bratislavského kraja (ten je na tom ďaleko najhoršie)j je na tom zúfalo zle,“ dodali na záver.
