BRATISLAVA – Jeden deň tak, druhý deň už inak. Slovensko si v posledných dňoch prešlo ťažkou skúškou. Výdatné zrážky so sebou priniesli silné záplavy. Napriek tomu, že o hroziacich povodniach sme vopred vedeli, realita bola nakoniec omnoho horšia, ako sa očakávalo a na akú sme boli zo strany meteorológov a politikov vopred pripravovaní. Pozornosť vzbudili najmä neustále sa meniace uistenia ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (SNS).
Už začiatkom minulého týždňa bola známe, že Slovensko, podobne ako okolité štáty, zasiahnu silné dažde spojené so záplavami. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) však ešte v stredu po rokovaní vlády situáciu zľahčoval. „Už je to asi druhýkrát tento rok, čo počúvam, že bude tisícročná voda. Prvýkrát mala tisícročná voda byť prvý polrok,“ povedal a veril, že situáciu sa podarí zvládnuť „na úrovni druhého stupňa povodňovej aktivity.“ Isté nebolo ani to, či zasadne krízový štáb, Taraba povedal, že ho „zrejme“ zvolá.
O pár hodín, ešte v stredu večer, na sociálnej sieti však už uviedol, že „prognóza zatiaľ avizuje, že zrážky môžu byť najintenzívnejšie nad Slovenskom“ a začínajú s prípravami na extrémne zrážky. Vo štvrtok ráno, teda ani nie 24 hodín od tlačovky, na ktorej informácie o tisícročnej vode zľahčoval, už minister hovoril o tom, že „tisícročná voda ide na Slovensko.“
Podobný scenár, teda to, že minister najskôr ubezpečoval verejnosť a pár hodín svoju rétoriku otočil o 180 stupňov, sme mohli vidieť aj v prípade rieky Dunaj. „Pokiaľ ide o Dunaj, tam situácia určite nedosiahne druhý stupeň. Takže Dunaj problém nie je,“ s istotou hovoril ešte v piatok 13. septembra Taraba na tlačovej konferencii. Ukázalo sa však, žiaľ, že jeho ubezpečenia boli v tomto prípade predčasné. Už v sobotu totiž musel svoje vyhlásenia korigovať. „Z rakúskej strany sme dostali predikcie, že oveľa komplikovanejšia situácia bude na Dunaji, čo sme pôvodne neočakávali,“ hovoril už v sobotu. Od nedele rána začal pre bratislavský úsek Dunaja platiť tretí stupeň povodňovej aktivity. Slovenský vodohospodársky podnik staval protipovodňové zábrany. Tretí povodňový stupeň platil aj pre rieku Morava.
Hladina Dunaja má nakoniec v Bratislave kulminovať na úrovni približne 950 centimetrov v utorkových ranných, respektíve dopoludňajších hodinách.
Minister nemá ľuďom pliesť hlavy
Podľa politológa Radoslava Štefančíka takto verejne podávané informácie zo strany politika, ktoré následne v krátkom čase mení, svedčia o jeho nevyzretosti a naznačujú aj nekompetentnosť riadiť konkrétny rezort. Zároveň vyvolávajú rozporuplný dojem. " Ak hovoríme o ministrovi Tarabovi, mňa zarazilo, že značnú časť svojich tlačoviek či iných mediálnych vystúpení venoval tomu, čo písal Denník N. Ľudia čakajú informácie o povodniach a konkrétnych riešeniach, o postupoch v prípade zhoršenia situácie, ale by nemalo ísť o informáciu k rešeršu tlače, ktoré mu pripravil nejaký jeho asistent. Médiá v tomto prípade nie sú nepriateľom Slovenska, skutočným nepriateľom je veľká voda, nie konkrétne médiu. Ale to by pán minister už fakt mohol vedieť," uviedol Štefančík.
U ľudí to môže zároveň vyvolávať zlý pocit, že ide o nesprávneho človeka na čele daného rezortu. Podľa politológa je v takýchto prípadoch lepšie voliť jasný a zreteľný spôsob komunikácie. "Plný informácií, bez snahy niečo zľahčovať, či zas a znovu hľadať v médiách fiktívneho nepriateľa. Ak to minister nezvláda, má rezignovať, odísť z funkcie, ale určite nemá ľuďom pliesť hlavu subjektívnymi komentármi," dodal.
S týmto pôvodne nerátali ani meteorológovia
Rozsah zrážok, akého sme boli nakoniec svedkami, pôvodne nepredpovedali ani meteorológovia. SHMÚ pôvodne počítalo s tým, že sa budú pohybovať v hodnotách do 180 mm, výnimočne 200 mm. Ku koncu týždňa sa však začali ich prognózy zhoršovať. V sobotu prišli pre okres Malacky a Senica s predpokladom, že celkový úhrn do pondelkového rána, teda do 16. septembra, prekročí hodnotu až 230 milimetrov zrážok. V nedeľu už informovali, že na Záhorí, ojedinele spadlo 200-250 mm zrážok. Na stanici Pernek dokonca o niečo málo viac ako 350 mm.
Zmierlivé bolo najskôr aj predpovede týkajúce sa povodní. Meteorológovia počítali s tým, že najkritickejšia situácia bude na toku Moravy, respektíve na jej prítokoch. Ešte vo štvrtok tvrdili, že na hornom toku Moravy nie je vylúčené prekročenie tretích stupňov povodňovej aktivity. Na jej dolnom toku, ako aj na slovenskom úseku Dunaja, mala byť však situácia pokojnejšia. V týchto úsekoch počítali „iba“ s prípadným 2. stupňom povodňovej aktivity. Dnes už vieme, že realita bola omnoho horšia, vyhlásený musel byť na oboch tokoch v krátkom čase 3. stupeň povodňovej aktivity.
Meteorológ Cyril Siman v nedeľu na brífingu SHMÚ vysvetlil, že pred víkendom existovali aj extrémne scenáre a niektoré modely predpokladali úhrny aj cez 300 milimetrov. „Ale vždy sa skôr prikláňame k najpravdepodobnejšiemu scenáru ako k tomu najextrémnejšiemu,“ vysvetlil. Na to, že sa nakoniec naplnil práve extrémny scenár, ktorý bol najskôr pokladaný za nepravdepodobný, môže mať vplyv napríklad aj reliéf krajiny. V tomto prípade zohrali svoju úlohu Malé Karpaty.
