BRATISLAVA - Pamätníci si iste spomenú na jednu z kultových viet Nežnej revolúcie: "Utvorte koridor!" Herec tým žiadal demonštrujúcich na námestí, aby sa rozostúpili a pustili zdravotníkov k človeku, ktorému v dave prišlo nevoľno. Máloktorý herec má taký udalosťami naplnený život ako práve on. Jubilujúci herec Milan Kňažko (79).
Príťažlivá tvár, podmanivý hlas, svojský herecký prejav. Pred rokom 1989 bol Milan Kňažko známy najmä ako populárny divadelný a televízny herec. Do komunistickej strany nikdy nevstúpil, hoci v prostredí, v ktorom pôsobil, sa to od neho bezprostredne očakávalo. V roku 1989 najskôr podpísal petíciu Niekoľko viet, vypracovanú Chartou 77 a obsahujúcu požiadavky občianskej slobody. To jeho hereckú kariéru ešte väčšmi obmedzilo. V októbri 1989 dokonca pre nesúhlas s politikou komunistického režimu vrátil titul zaslúžilý umelec, čo bol v tom čase ojedinelý čin, a začal spolupracovať s disentom. Počas Novembra 1989 bol spolu s Jánom Budajom organizátorom, moderátorom a kľúčovou osobnosťou demonštrácií v Bratislave a členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násilu. V televíznej relácii Štúdio Dialóg 24. novembra 1989 ako prvý verejne žiadal zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany. Pozoruhodná odvaha na človeka, ktorému hrozila likvidácia. Ľudia ho naozaj považovali za hrdinu. Vžilo sa heslo: "Keď nám bude ťažko, pomôže nám Kňažko!" K úlohe jedného z lídrov Nežnej revolúcie však viedla dlhá cesta.
Narodil sa 28. augusta 1945 v Horných Plachtinciach, odkiaľ pochádza staršia generácia vynikajúcich slovenských hercov. "Ja som sa narodil v štyridsiatom piatom roku a v päťdesiatom roku zavreli môjho otca a odsúdili ho na trinásť rokov za spojenie s CIC, rozvracanie socialistického štátu a podobné nezmysly. Bol to vykonštruovaný proces. Vo vyšetrovacej väzbe sedel 28 mesiacov, čo je viac ako dva roky. Nakoniec, hrozili mu väčšie tresty ako doživotie a trest smrti, ale obišlo sa to s trinástimi rokmi, z ktorých sedem rokov si odsedel. Hovorím o tom tak podrobne možno preto, že od svojich piatich rokov som nemal problémy s orientáciou a názorom na režim," povedal herec v jednom z rozhovorov.
Už v mladosti sa zaujímal o herectvo. Počas štúdia na strednej stavebnej škole začal hrať v amatérskych súboroch. Aby bol blízko divadlu, po skončení štúdia sa zamestnal ako kulisár. Robil to však iba pol roka, potom si skúsil, aká náročná je práca baníka, lebo si chcel zarobiť na magnetofón. V roku 1964 šiel študovať do Bratislavy na hereckú fakultu Vysokej školy múzických umení. O štyri roky neskôr získal dvojročné štipendium vo francúzskom meste Nancy na Medzinárodnej divadelnej akadémii. Po dvoch rokoch sa vrátil na Slovensko, kontakty s Francúzskom mu však ostali na celý život. Našiel si angažmán v bratislavskom Divadle na Korze. Veľmi skoro si ho všimli aj filmoví tvorcovia. Mohli sme ho vidieť v mnohých filmoch, napríklad vo vojnových epopejách Zajtra bude neskoro či Deň, ktorý neumrie, v snímkach Život na úteku, Rusalka, v slávnej kultovej dráme Dobří holubi se vracejí, kde presvedčivo stvárnil liečiaceho sa alkoholika. V Slovenskom národnom divadle pôsobil až do roku 1990.
„Zažil som veľmi intenzívny nátlak a vydieranie na spoluprácu s ŠtB v roku 1975. Mal som tridsať rokov a veľmi vážne som uvažoval o emigrácii a nakoniec som sa vzoprel a povedal som si, že som tu doma. Niekoľko rokov potom som mal zošrotovaný pas, aj služobný, aj súkromný. Vždy mi ho obnovovali a dávali, keď sa za mňa minister kultúry Válek zaručil, že sa budem slušne správať v zahraničí. Ale bol to silný tlak," spomína herec. Je teda pochopiteľné, že po roku 1989 sa vrhol do politiky. Vtedajší československý prezident Václav Havel si ho vybral ako svojho poradcu. Neskôr bol Kňažko ministrom zahraničných vecí SR, podpredsedom vlády a ministrom kultúry. Stal sa generálnym riaditeľom TV JOJ a prezidentom Medzinárodného filmového festivalu v Bratislave. Na divadelnú scénu sa po rokoch vrátil v inscenácii Kumšt, kde si zahral s dnes už nebohými velikánmi Milanom Lasicom a Marianom Labudom. Z ďalších rol stoja za zmienku pozoruhodné filmy Hostel 2, Goethe alebo Rana z milosti.
Prvú manželku, kaderníčku Marcelu si bral sotva dvadsaťročný. Poznali sa týždeň. Točil vtedy svoj prvý film. Z manželstva vzišli synovia Michal a Martin. Pár sa však potom rozviedol. Neskôr vo Francúzsku sa herec spoznal s druhou manželkou, herečkou Michele Montantinovou. V septembri 1970 prišla za ním do Československa. Pár tvorili sedem rokov, no Michele si nezvykla na socialistické zriadenie, odišla domov a vzdialenosť urobila svoje. "Keď sa vrátila do Francúzska, dlhší čas sme neboli spolu, tam sa vytvoril priestor na vznik nového vzťahu. Nečakal som to,“ komentoval druhý rozvod herec. S treťou manželkou Eugéniou sú spolu takmer štyridsať rokov, majú syna Róberta, ktorého pred pár rokmi oženili. Hoci Milan Kňažko dávnejšie dosiahol dôchodcovský vek, stále hrá a je aktívny. Často hosťuje v českých divadlách a filmoch. Pozoruhodný je jeho výkon v pražskom divadle Ungelt v dráme Picasso. V roku 2007 bol nominovaný za hlavnú úlohu na cenu Thálie. S Jiřinou Bohdalovou ešte nedávno exceloval v Divadle Na Jezerce v inscenácii Generálka. Vo voľných chvíľach sa venuje športu, veľa číta, hrá golf a pracuje v záhrade. A nestráca z dohľadu súčasné spoločenské dianie.
