OSIJEK – Mnoho ľudí sa už teší na príchod leta. S tým je spojené aj obdobie dovoleniek. Obyvatelia tohto chorvátskeho mesta sa však pripravujú na dni hrôzy. Bolo tu zaznamenaných najviac úmrtí v Európe, ktoré súviseli práve s vysokými teplotami.
archívne video
Chorvátske mesto Osijek je centrom chorvátskeho Slavónska a štvrtým najväčším mestom v krajine. Nachádza sa na východe Chorvátska pri hraniciach so Srbskom. Typické počasie pre vnútrozemie prináša do tejto oblasti každoročné každoročné extrémne teplé počasie počas letných mesiacov. Ako informuje štúdia v lekárskom časopise Lancet, za posledných 20 rokov sa ukázalo, že horúce počasie je v Osijeku smrteľnejšie ako v ktoromkoľvek inom meste Európy.
Výstrahy pred teplom
Výskum bol zameraný na 854 najväčších miest na európskom kontinente. Najviac Chorvátov mala pravdepodobne zomrieť na extrémne horúčavy. Čo je však ešte viac zarážajúce, napriek každoročnému nebezpečenstvu sa v regióne nespravilo takmer nič, aby boli ľudia menej ohrození. Lekári a vedci tvrdia, že kríza v zdravotníctve je oveľa závažnejšia než sa zdá, pričom si to neuvedomujú ani riadiace zložky štátu.
"V minulom storočí tu boli určité riziká, ale nie také veľké ako dnes. Obdobia s výstrahami pred teplom sú tu čoraz častejšie a trvajú dlhšie," povedala Lidija Srnecová, klimatická vedkyňa z Chorvátskej meteorologickej a hydrologickej stanice v Záhrebe.
Pri pobreží je teplejšie
Výstraha pred vysokými teplotami sa však nedotýka len Chorvátska, ale celej Európy. Horúce počasie zabilo minulé leto na celom kontinente 70 000 ľudí. Bol to najteplejší rok v histórii. Osijek je síce ďaleko od mora a je tam teplejšie ako v Záhrebe, ale na porovnanie s turisticky atraktívnymi lokalitami na pobreží mora (Dubrovník, Split) je tam teplota nižšia.
Lekári tvrdia, že nebezpečné vlny horúčav nezávisia len od klimatických faktorov, ale aj od toho, ako sú ľudia voči nim zraniteľní a ako reagujú na vysoké teploty. Miestni hovoria, že kvalita zdravotnej starostlivosti je podobná ako v celej krajine. Priemerný vek obyvateľov sa zvýšil, najmä od vstupu do EÚ v roku 2013.
"Osijek je plný zelene," povedala Matijana Jergovićová, epidemiologička z Ústavu verejného zdravotníctva Andrija Stampara v Záhrebe. Miestny indický kuchár dokonca tvrdil, že v Dubaji pracoval v oveľa drsnejších podmienkach. Chorvátske leto v Osijeku sa mu nezdá nebezpečné. Porovnal ho s klímou v jeho vlasti.
Dôsledok vojny
Vedci tvrdia, že v Osijeku sa môžu úmrtia počas horúčav prejaviť dvoma spôsobmi. Štúdia o obyvateľoch, ktorí prežili vojnu za nezávislosť Chorvátska (1991) je spájaná s vyšším výskytom srdcových chorôb u týchto jedincov v neskoršom veku. V Osijeku sú dodnes niektoré fasády budov rozstrieľané nábojmi.
Ďalším faktorom môže byť jedlo. Chorvátsko má najvyšší podiel ľudí s nadváhou alebo obezitou v Európe. Na pobreží síce prevláda typická stredomorská strava pozostávajúca z rýb, zeleniny a vína, no Osijek a ďalšie slavónske mestá sú známe svojimi „ťažkými/mastnými jedlami“, ktoré upchávajú tepny a zvyšujú krvný tlak.
Dinko Pesić z miestnej environmentálnej skupiny Zeleni Osijek povedal, že "najmä starší obyvatelia Slavónska považujú mastné bravčové klobásy a pikantné dusené mäso za tradície, ktorých sa odmietajú vzdať".
Hmyz
Branimir Hackenberger, biológ z univerzity v Osijeku, ktorý modeluje populácie hmyzu, uviedol, že človeka, ktorý v lete sedí pri rieke, môžu komáre poštípať 300-krát za hodinu. "V Osijeku máme za hodinu viac útokov komárov ako v Burkine Faso." Hmyz v Chorvátsku síce ešte neprenáša choroby, ako je malária, ale klíma je už vhodná na prenášanie iných infekcií.
Chorvátske ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že eviduje údaje zo štúdie Lancet, ale neanalyzovalo, prečo boli konkrétne Osijek a Chorvátsko tak vážne zasiahnuté. Rezort uviedol, že už má pripravený systém včasného varovania a odporúčania na ochranu pred teplom, no zatiaľ nie je známe kedy vstúpi do platnosti.
