BRUSEL - Vyšetrovaním obvinení, ktoré súvisia s vyjednávaním medzi šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlou o vakcínach proti covidu-19, sa začal zaoberať Úrad európskeho verejného žalobcu (EPPO). Informoval o tom bruselský server Politico s odvolaním sa na hovorcu prokuratúry v belgickom Lutychu. Vyšetrovatelia Úradu európskeho verejného žalobcu prípad v posledných mesiacoch prevzali od belgických žalobcov, ktorí von der Leyenovú vyšetrovali kvôli "zasahovaniu do verejných funkcií, ničeniu SMS, korupcii a stretu záujmov", vyplýva z právnych dokumentov, do ktorých Politico malo možnosť nahliadnuť.
Úrad EPPO, ktorý má silné vyšetrovacie právomoci, už skôr prezradil, že nákup vakcín skúma, nikdy sa ale nevyjadril k tomu, či sa zaoberá práve aj šéfkou Európskej komisie. V súvislosti s prípadom zatiaľ nikto nebol obvinený.
archívne video
Otázky okolo toho, ako bola zmluva s Pfizerom vyjednaná, prenasledujú šéfku Európskej komisie od chvíle, keď už viac ako pred rokom denník The New York Times (NYT) uviedol, že si vymieňala správy so šéfom tejto farmaceutickej firmy v čase prípravy obrovského kontraktu z mája 2021. Vakcín si EÚ od Pfizeru objednala stovky miliónov a dvojica si podľa NYT volala a vymieňala správy asi mesiac, pričom táto "osobná diplomacia zohrala v dohode veľkú úlohu".
Vyšetrovanie prípadu pôvodne začali belgické úrady v Lutychu na začiatku roku 2023 po trestnom oznámení podanom miestnym lobistom Frédéricom Baldanom. Neskôr sa k nemu pripojili maďarská a poľská vláda, Poľsko svoju sťažnosť ale vlani stiahlo po tom, čo v krajine po voľbách vznikla proeurópska vláda vedená Donaldom Tuskom, uviedol poľský vládny hovorca.
Baldanovo trestné oznámenie sa týkalo práve údajnej výmeny textových správ medzi von der Leyenovou a Bourlou v období pred uzavretím kontraktu o vakcínach; aféra získala názov Pffizergate. Vakcíny mali mať hodnotu cez 20 miliárd eur. Fakt, že sa vyšetrovaním začal zaoberať hlavný európsky žalobca, môže podľa bruselských médií znamenať pre šéfku EK komplikáciu pri jej snahách získať po voľbách do EP druhý mandát na čele exekutívy Únie.
Vlani v decembri server Politico s odkazom na vlastnú analýzu napísal, že únijné krajiny vyhodili najmenej 215 miliónov dávok vakcín proti chorobe covid-19, čo daňových poplatníkov stálo zhruba štyri miliardy eur. Mnoho týchto vakcín bolo zakúpených na vrchole pandémie v roku 2021, práve keď EÚ uzavrela svoj najväčší jednorazový kontrakt na nákup 1,1 miliardy dávok od spoločností Pfizer/BioNTech. Server v tejto súvislosti podotkol, že je ľahké zabudnúť, aká neistá bola situácia v roku 2021, kedy bola dohoda o vakcínach vychvaľovaná. Jej veľkosť aj načasovanie sa ale podľa neho ukázali byť problematické. Krajiny boli viazané nákupom dávok aj v čase, keď pandémia ustupovala, zatiaľ čo snahy darovať prebytočné injekcie tretím krajinám boli zmarené klesajúcim dopytom aj logistickými problémami.
EPPO vedie celoeurópske vyšetrovanie finančných zločinov a teoreticky môže zabaviť aj telefóny a ďalšie relevantné materiály z kancelárií Európskej komisie alebo aj v iných krajinách, ako je napríklad von der Leyenové rodné Nemecko, poznamenalo Politico. Komisia zatiaľ odmietla potvrdiť existenciu textových správ alebo prezradiť ich obsah. "Všetko potrebné už bolo povedané. Budeme čakať na výsledky," komentovala kauzu Pfizergate už skôr šéfka EK. Maďarská vláda na žiadosť o komentár neodpovedala a Pfizer a EPPO prípad nechcú komentovať, dodalo Politico.
