BRATISLAVA - Priemysel predstavuje významný pilier slovenskej ekonomiky. V posledných rokoch však z neho ľudia odchádzajú pracovať do služieb, kde platy rastú v priemere rýchlejšie a často sú aj vyššie. Slovensko sa tak približuje vyspelým ekonomikám, ktoré sú zvyčajne viac založené na službách a menej na priemysle, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
archívne video
Na Slovensku vytvoril minulý rok priemysel 26,2 % hrubej pridanej hodnoty v hospodárstve, čo bola druhá najvyššia úroveň v EÚ (priemer 18,5 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti v SR predstavoval na konci vlaňajška 22,8 %, čo bola tiež druhá najvyššia hodnota v EÚ (priemer 15,4 %). Napriek jeho silnému postaveniu v ekonomike však zamestnanosť v slovenskom priemysle od roku 2019 klesá. "Ak sa pozrieme na uplynulú dekádu, najvyšší počet, takmer 562.000 zamestnancov, pracoval v priemysle v 2. štvrťroku 2019. Najčerstvejší údaj máme z posledného štvrťroku 2023, kedy v priemysle pracovalo necelých 504.000 zamestnancov, čo je pokles o 10,3 % oproti vrcholu z roku 2019," vyčíslil ISA.
Z priemyslu do služieb
Kým v priemysle pracuje menej ľudí, v iných odvetviach hospodárstva ich podľa inštitútu pribúda. Od roku 2013 došlo k najväčšiemu nárastu podielu na zamestnanosti v odvetviach administratívne a podporné služby (1,1 %), zdravotníctvo a sociálna pomoc (1 %), informácie a komunikácia (1 %), ako aj vedecké a technické činnosti (0,9 %). Podiel priemyslu na celkovej zamestnanosti za toto obdobie naopak klesol o 1,7 %. Ľudia, ktorí prešli z priemyslu do služieb, si pravdepodobne väčšinou platovo prilepšili, odhaduje ISA. Za uplynulú dekádu rástli mzdy v službách (70 %) rýchlejšie ako v priemysle (64 %). "Priemerná mzda v priemysle (1531 eur v roku 2022) aj službách (1518 eur) je porovnateľná. V sektoroch služieb, kde najviac rástla zamestnanosť, sú ale mzdy vyššie ako v priemysle alebo v nich rástli rýchlejšie," podčiarkol inštitút.
K poklesu prispela pandémia aj kríza
K poklesu zamestnanosti v priemysle v uplynulých rokoch podľa ISA zrejme prispela pandémia aj energetická kríza. Negatívne ho ovplyvňuje tiež ochladenie zahraničného obchodu Nemecka, kde od septembra 2022 klesá dovoz tovarov a koncom vlaňajška tu klesli aj objednávky v automobilovom priemysle. "Ďalším faktorom môže byť vyššia automatizácia pri výrobe automobilov a v budúcnosti aj prechod na elektrické vozidlá. Autá so spaľovacím motorom majú totiž okolo 200 pohyblivých častíc, zatiaľ čo na výrobu elektromobilu je potrebná zhruba desatina," doplnil inštitút.
