SYDNEY - Najnovšia štúdia zverejnená v časopise Communications Earth & Environment dokumentuje údaje, ktoré zaznamenali prístroje umiestnené na telách tuleňov sloních potápajúcich sa do hlbín Weddellovho mora. Záznamy odhaľujú doteraz neznáme fakty o prostredí nachádzajúcom sa pod Východoantarktickým kontinentálnym šelfom. Vedci tak vďaka týmto údajom dospeli k viacerým novým zisteniam.
Clive McMahon pracuje v Inštitúte morských vied v Sydney (SIMS) a vedie projekt označovania tuleňov sloních. Vo svojej štúdii uviedol, že tieto živočíchy majú radi Weddellovo more a poskytujú množstvo informácií o štruktúre oceánskeho dna. "Vzhľadom na odľahlosť a nehostinnosť Antarktídy a okolitého Južného oceánu bola v minulosti loďami preskúmaná len malá časť antarktického kontinentálneho šelfu, takže dostupné informácie o tejto oblasti sú skromné," skonštatoval.
V rámci projektu vedci pripevnili na tulene zariadenia na meranie teploty, slanosti a hĺbky vody. Štúdia sa zamerala na viac ako 500 000 jednotlivých ponorov tuleňov pod Východoantarktickým kontinentálnym šelfom, pričom živočíchy sú vybavené satelitnými zariadeniami od roku 2004. "Informácie, ktoré týmto spôsobom získavame, sú nesmierne cenné pre lepšie pochopenie oceánografických procesov ovplyvňujúcich úlohu Antarktídy v globálnej klíme. Zistili sme, že v niektorých regiónoch bolo nesprávne uvedených viac ako 25 percent predchádzajúcich odhadov hĺbky oceánu," uviedol spoluautor štúdie profesor Mark Hindell.
K presnejším zisteniam sa dostali práve vďaka tuleňom, pretože sa potápali stovky metrov pod udávanými hodnotami. V najextrémnejšom prípade až o tisíc metrov hlbšie, ako si výskumníci mysleli, že je dno oceánu. Údaje z ponorov odhalili aj nové podmorské prvky vrátane korýt pri Shackletonovom ľadovci a ľadovci Underwood a kaňonu hlbokého dva kilometre v blízkosti Vanderfordského ľadovca. Známy je ako Mirounga-Nuyina a jeho existenciu iba nedávno potvrdil prieskum viaclúčového echolotu z nového austrálskeho ľadoborca RSV Nuyina. "Výsledky pozorovaní získané od tuleňov nám pomáhajú lepšie pochopiť tvar oceánskeho dna, najmä na miestach, kde sa teplá voda dostáva do dutín ľadových šelfov. Tieto poznatky sú nevyhnutné pre vedcov, ktorí sa snažia zistiť rýchlosť topenia ľadovej vrstvy," doplnil McMahon.
Východoantarktický ľadový šelf je mimoriadne dôležitý, pretože zadržiava viac ako 52 metrov globálneho zvýšenia hladiny morí. So zmenou klímy je pravdepodobnejší väčší prienik teplej vody do jeho dutín. Ak sa teda vedcom podarí zistiť, kde presne sa voda dostáva do spodnej časti šelfov, budú môcť oveľa lepšie kvantifikovať rýchlosť topenia, prísun sladkej vody do oceánu a ďalšie premenné, ktoré ovplyvňujú naše budúce oceány a klímu.