BRATISLAVA - Abnormálne vysoké teploty, po snehu ani chýru, ani slychu. Aj to je realita posledných týždňov. Ani zďaleka to nevyzerá to tak, že by o vyše mesiaca mali byť Vianoce. Prognózy meteorológov nie sú vôbec povzbudivé pre milovníkov zimy. Akú zimu, a najmä Vianoce očakáva meteorológ Pavel Matejovič? Budeme mať na Štedrý deň 20 stupňov Celzia?
Minulý mesiac bol najteplejším októbrom od začiatku meraní v roku 1940, oznámila v pondelok klimatická služba programu Copernicus Európskej únie. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AP. Október bol piatym takýmto rekordným mesiacom po sebe v roku 2023, ktorý sa takmer s istotou stane najteplejším v histórii záznamov.
Archívne VIDEO Bratislavčania si v hlavnom meste naplno užívajú jesenné počasie
Doterajší kalendárny rok od januára do októbra bol podľa správy o 0,10 stupňa Celzia teplejší ako desaťmesačný priemer v dosiaľ najteplejšom zaznamenanom roku 2016. Celosvetovo bol október 2023 o 0,40 stupňa Celzia teplejší ako doteraz najteplejší október z roku 2019. V Európe išlo o štvrtý najteplejší október.
Priemerná povrchová teplota v tohtoročnom októbri, 15,30 stupňa Celzia, bola o 1,7 stupňa vyššia než odhadovaný priemer rokov 1850 – 1900, čo je tzv. predindustriálne referenčné obdobie. Priemerná októbrová povrchová teplota oceánov s hodnotou 20,79 stupňa Celzia bola najvyššou od začiatku meraní v roku 1940. "Môžeme s takmer istotou povedať, že rok 2023 bude najteplejším zaznamenaným rokom. V súčasnosti je o 1,43 stupňa Celzia nad predpriemyselným priemerom," uviedla zástupkyňa riaditeľa Služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) Samantha Burgessová v súvislosti s prvými desiatimi mesiacmi roka.
Meteorológ nemá dobré správy
Svedčí to však o tom, aká bude zima? Podľa posledných prognóz, ktoré vyšli začiatkom jesene, sa v našich končinách musíme pripraviť na teplejšiu zimu, ako sme zvyknutí. Ba čo viac, sneh bude padať veľmi sporadicky a zrážky budú skôr dažďové. Čas však pokročil a rovnako sa blíži aj prvý zimný deň či Vianoce, ktoré by si mnoho Slovákov prialo konečne po dlhom čase biele. Meteorológ Pavel Matejovič však nemá zrejme dobré správy.
"Počasie v zimnej sezóne 2023/2024 bude pravdepodobne pokračovaním veľmi teplej jesene. Mesiace september a október skončili ako mimoriadne teplé, pričom sa vyskytli aj viaceré teplotné extrémy. Pravdepodobne rok 2023 skončí ako jeden z najteplejších v histórii meteorologických meraní nielen u nás, ale aj globálne," začal Matejovič pre Topky.sk.
Ako dodal, táto skutočnosť spôsobuje, že okrem atmosféry sú veľmi teplé aj povrchové vody morí a oceánov. Ide pritom o rekordné teploty. Avšak, za tento problém nemôže len jav El Niňo. "Veľmi teplé je napríklad aj Stredozemné more, ktoré ma bezprostrednejší vplyv na počasie v strednej Európe. Z teplých morí a oceánov sa tak do zemskej atmosféry vyparuje viac vodnej pary. To v kombinácii s teplou atmosférou spôsobuje vytváranie hlbokých tlakových níží nad Atlantikom, ktoré sú sprevádzané nebezpečnými meteorologickými javmi, ako sú veľmi silné vetry a intenzívne zrážky. Vysoký obsah vodnej pary v atmosfére ovplyvní s veľkou pravdepodobnosťou aj počasie v zime," vysvetlil Matejovič. Podľa jeho slov túto skutočnosť potvrdzuje aj model ECMWF (Európskeho centrum pre strednodobé predpovede počasia).
Teplejšia zima ako tá minuloročná?
Podľa tohto modelu by nadchádzajúca zimná sezóna (december-február) mala byť teplotne silne nadnormálna v takmer celej Európe. Okrem toho, že bude rekordne teplá, by mala byť aj bohatá na zrážky. Dôvodom je fakt, že od juhozápadu by k nám mal prúdiť teplý a vlhký vzduch. Treba mať však na pamäti, že mimoriadne teplá bola aj uplynulá zima, a to s teplotnou kladnou odchýlkou asi 3 stupne Celzia od dlhodobého priemeru 1901-2000.
"Či bude mať tohtoročná zima ešte väčšiu kladnú odchýlku, sa však v tejto chvíli nedá predpovedať. Rovnako nie je možné v tejto chvíli predpovedať, či tohtoročné vianočné sviatky budú zasnežené. Podľa štatistiky je výskyt súvislej snehovej pokrývky v nížinách juhozápadného Slovenska málo pravdepodobný. Na juhozápadnom Slovensku sme mali naposledy biele Vianoce v decembri 2012, no na východnom a strednom Slovensku mali naposledy zasnežené Vianoce pred dvomi rokmi. Je teda viac pravdepodobné, že niekde na území Slovenska sa počas Vianoc vyskytne snehová pokrývka, pričom väčšia pravdepodobnosť je v horských oblastiach. Biele Vianoce na celom území sa na Slovensku naposledy vyskytli v decembri 2002," pripomenul odborník.
To, že sme biele Vianoce tak dlho nezažili na našom území, je podľa jeho slov zapríčinené tzv. vianočným odmäkom. Ide o jav, kedy do strednej Európy zvykne od západu prúdiť teplejší morský vzduch. Tento jav je pritom najsilnejší na juhozápadnom Slovensku. Naposledy sa tak stalo minulý rok, keď v nížinách na juhozápade Slovenska vystúpila denná teplota až na 14 stupňov Celzia.
"Napriek prognózovanej veľmi teplej zime treba rátať aj s epizodickými vpádmi chladnejšieho vzduchu z vyšších zemepisných šírok a tiež z oblasti východnej Európy. Takéto situácie sa vyskytujú aj počas veľmi miernych zím. Kedy však k takémuto vpádu príde, sa v tejto chvíli nedá predpovedať. Aj napriek tomu, že zima môže skončiť ako teplotne silne nadnormálna, treba rátať s náhlymi výkyvmi počasia. Bezprostredný vplyv na počasie bude mať prevládajúca veľkopriestorová cirkulácia atmosféry," uzavrel Matejovič.
