BRATISLAVA – Robert Fico sa po rozdaní kariet po parlamentných voľbách 2023 stal opäť raz premiérom. V štvrtej Ficovej vláde tak nájdeme aj známe tváre, ktoré na pozíciách moci nechýbali za vlády Smeru ani raz. V novej vládnej zostave nájdeme nové, ale aj dobre známe tváre. V jednej veci sa však ani po sedemnástich rokoch nepoučili. Každá z vlád Roberta Fica mala vážny nedostatok, scenár sa opakuje aj v tomto roku.
archívne video
Prvá vláda Roberta Fica: Smer-SD, ĽS-HZDS, SNS (2006-2010)
Vo vôbec prvej vláde Roberta Fica (Smer-SD) sa nám 4. júla 2006 predstavili politici v zostave strán Smer-SD, SNS a Mečiarovej ĽS-HZDS. Robert Fico tak pred sedemnástimi rokmi dosadil svojich nominantov na 13 ministerstiev. Hektická doba sprevádzaná jednou z najťažších ekonomických kríz so sebou priniesla aj búrlivé emócie, ktoré stáli za relatívne častým striedaním šéfov rezortov.
Vo vôbec prvej vláde Smeru-SD sa na miesto premiéra posadil predseda strany Robert Fico, ktorý v úrade vydržal celé 4 roky. Podpredsedom vlády a ministrom vnútra sa stal dnes už dlhoročný politický harcovník Robert Kaliňák.
Na miesto šéfa spravodlivosti si zasadol bývalý sudca Štefan Harabin (nominant HZDS), ktorého v úrade vystriedala Viera Petríková. Rezort však nakoniec viedol samotný premiér Robert Fico.
Ministrom hospodárstva sa stal Ľubomír Jahnátek (Smer-SD) a ministrom financií Ján Počiatek (Smer-SD). Na miesto ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií tak zasadol ďalší nominant Smeru-SD Ľubomír Vážny.
Ministerstvo poľnohospodárstva pod kuratelou ĽS-HZDS boli spolu s ministerstvom životného prostredia pod palcom SNS najviac hektickými rezortmi. Zatiaľ čo na rezorte poľnohospodárstva sa vystriedali štyria nominanti HZDS, ministerstvo životného prostredia prešlo rukami hneď šiestich ministrov. Štyroch šéfov nominovaných SNS napokon vystriedali nominanti Smeru-SD Dušan Čaplovič a následne Jozef Medveď.
Strana SNS bola napokon poverená aj riadením ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, na čele ktorého sa vystriedali rovno traja nominanti.
Na čele ministerstva obrany sedeli dvaja nominanti strany Smer-SD. Prvým bol František Kašický, ktorého v úrade vystriedal Jaroslav Baška. Ministerstvu zahraničných vecí šéfovali známe tváre, ktoré sú politicky aktívne dodnes. Prvým šéfom rezortu sa stal Ján Kubiš, toho v úrade vystriedal Miroslav Lajčák.
Smer-SD šéfoval aj trom ďalším rezortom. Ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny sa stala Viera Tomanová, ministrom kultúry Marek Maďarič a ministerstvu zdravotníctva definitívne šéfoval Richard Raši, ktorý v úrade vystriedal Ivana Valentoviča.
Z celkového počtu 30 nominantov, ktorí obsadili vládne posty v prvej vláde Roberta Fica, na kreslá šéfov jednotlivých rezortov zasadli len tri ženy.
Druhá vláda Roberta Fica: Jednofarebná zostava (2012-2016)
Po páde vlády Ivety Radičovej v roku 2012 nastúpila do úradu najsilnejšia vláda Roberta Fica. S jednofarebnou parlamentnou väčšinou tak na všetkých 13 ministerstiev zasadli známe tváre Smeru-SD. Na čelo kabinetu sa už po druhýkrát postavil predseda strany Robert Fico.
Vrátil sa aj Robert Kaliňák, ktorý opäť raz zasadol na stoličku šéfa rezortu vnútra. Ministrom zahraničných vecí sa stala ďalšia známa tvár z prvej Ficovej vlády Miroslav Lajčák.
Ministrom financií sa stal aktuálny guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.
Ministrom obrany sa stal Martin Glváč, a šéfom rezortu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, ktorý v prvej Ficovej vláde obsadil post šéfa financií. Na post šéfa rezortu spravodlivosti a zdravotníctva zasadli dvaja nestranícki nominanti: Tomáš Borec (spravodlivosť) a Zuzana Zvolenská (zdravotníctvo).
Aj v jednofarebnej vláde sa objavili nezhody. Turbulentným obdobím si prešiel rezort hospodárstva, na ktorom sa v priebehu štyroch rokov vystriedali štyria ministri: Tomáš Malatinský, Pavol Pavlis, Peter Kažimír (poverený riadením) a Vazil Hudák. Ministrom poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sa stal bývalý šéf rezortu hospodárstva z prvej Ficovej vlády Ľubomír Jahnátek.
Na post ministra životného prostredia zasadol Peter Žiga, ktorý v úrade vydržal celé štyri roky. Ministerstvom školstva si napokon prešli traja ministri. Prvým bol Dušan Čaplovič, ktorého v úrade vystriedal aktuálny predseda parlament a strany Hlas-SD Peter Pellegrini. V úrade však napokon dovládol Juraj Drexler. Ministrom kultúry, ktorý v úrade taktiež vydržal celé volebné obdobie, sa stal Marek Maďarič.
Ani táto vláda Roberta Fica by sa však nemohla pochváliť hojným zastúpením žien v pozíciách moci. Zo všetkých 22 ľudí, ktorí si k vládnym postom pričuchli v rokoch 2012- 2016, sa k moci na Slovensku dostala len jediná žena- Zuzana Zvolenská.
Tretia Ficova vláda: Pád, ktorý využil Peter Pellegrini (2016- 2018)
V roku 2016 sa k moci opäť prihlásil vtedy už dvojnásobný premiér Fico. Po voľbách tak vznikla jeho tretia vláda v zostave Smer-SD, SNS, Most-Híd a #Sieť. V tejto vláde rovnako ako v predchádzajúcich nielen Fico, ale aj Robert Kaliňák obhájil svoj tretí post ministra vnútra. Opäť sa objavilo aj meno Peter Kažimír, ktorí sa ujal ministerstva financií. Svoje miesta obhájili aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák či Peter Žiga, ktorý presedlal na ministerstvo hospodárstva.
Aj keď v politike už svoje miesto mali, vo vláde sa objavili po prvýkrát. Jednou z nových tvárí v tretej Ficovej vláde bola Lucia Žitňanská (Most-Híd), ktorá v roku 2016 obsadila post ministerky spravodlivosti.
Novým ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa stal Roman Brecely (Sieť), toho však potom, čo strana Sieť Radoslava Procházku dlho nevydržala, na poste šéfa rezortu vystriedal Árpád Érsek (Most-Híd).
Do vlády sa opäť raz vrátila Gabriela Matečná (SNS), ktorá sa postavila na čelo rezortu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Ministrom obrany sa stal rovnako nominant strany SNS Peter Gajdoš.
Na čelo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zasadol člen strany Smer-SD Ján Richter a ministrom životného prostredia sa stal László Sólymos (Most-Híd).
Aj tretia vláda Roberta Fica si prešla turbulentným obdobím. Tentokrát sa kameňom úrazu stal rezort školstva pod kuratelou SNS. Na čele ministerstva sa tak vystriedali hneď traja nominanti národniarov. Prvý bol Peter Plavčan, ktorého vystriedala Gabriela Matečná, tá bola dočasne poverená vedením druhého rezortu. Školstvu napokon do roku 2018 šéfovala Martina Lubyová (nestraníčka, nominantka SNS).
Ministerstvu zdravotníctva celé dva roky šéfoval Tomáš Drucker, ktorý bol nestraníckym nominantom strany Smer-SD. Na poste šéfa ministerstva kultúry sedel Marek Maďarič, ktorého na posledných pár mesiacov v úrade vystriedal Peter Pellegrini.
Aj posledná Ficova vláda bojovala s nedostatkom žien vo funkciách moci. Zo všetkých 19 ľudí vládnucich v rokoch 2016- 2018 sa ako jediné ženy vo vládnej zostave uplatnili iba Gabriela Matečnál Martina Lubyová a Lucia Žitňanská.
Po dramatických udalostiach v roku 2018 sa Robert Fico musel vzdať moci. Na pozícii premiéra ho vystriedal nový premiér Peter Pellegrini s novou zostavou vládneho kabinetu, ktorý vládu zvolenú vo voľbách 2016 dotiahol do zdarného konca až po termín riadnych parlamentných volieb v roku 2020. Ten nakoniec stranu opustil a založil nový politický subjekt Hlas-SD. Za jeho šéfovania bolo v kabinete historicky najviac žien, a to päť.
Štvrtá Ficova Vláda: Smer-SD, Hlas-SD, SND (2023)
V roku 2023 sa Robertovi Ficovi z výsledkov parlamentných volieb 2023 podarilo zložiť štvrtú vládu s tesnou nadpolovičnou väčšinou. V zostave strán Smer-SD (Robert Fico), Hlas-SD (Peter Pellegrini) a SNS (Andrej Danko) sa dohodli na deľbe moci len pár týždňov po parlamentných voľbách.
K pozíciám moci sa tak už po štvrtýkrát prihlásili aj známe tváre. Robert Fico sa stal opäť raz premiérom a po jeho boku do vládnej zostavy opäť vkročil Robert Kaliňák, tentokrát však na poste ministra obrany. O slovo sa prihlásil aj bývalý minister Drucker, ktorý po novom obsadil miesto ministra školstva, vedy, výskumu a športu. K moci sa vrátil aj bývalý nominant strany Smer-SD, dnes však už rovnako ako Drucker nominant Pellegriniho Hlasu-SD Richard Raši, ktorý zasadol na post šéfa rezort u investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.
Väčšina politických nominantov na posty šéfov jednotlivých rezortov je v slovenských politických kruhoch známa už dlhé roky. Na vládnych postoch sú s výnimkou krátkeho pôsobenia v rokoch 2018-2020 niektoré mená úplnými nováčikmi.
Do kresla ministerky hospodárstva zasadla Denisa Saková (Hlas-SD), ktorá ma s vládou skúsenosti z obdobia premiérovania Petra Pellegriniho, počas ktorého krátko pôsobila ako ministerka vnútra.
Nováčikmi vo vláde sú Tomáš Taraba (nominant SNS), ktorý bol menovaný na post ministra životného prostredia či Martina Šimkovičová (nominantka SNS), ktorá šéfuje rezortu kultúry. Novými tvárami vo vládnych postoch sú aj nominanti strany Hlas-SD Martin Šutaj Eštok, ktorý sa stal novým ministrom vnútra či Erik Tomáš, ktorý sa stal novým ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ministerkou zdravotníctva sa stala ďalšia z nominantiek strany Hlas-SD, Zuzana Dolinková. Na poste šéfa financií sedí nominant Smeru-SD Ladislav Kamenický a ministerstvu dopravy bude šéfovať Jozef Ráž ml. (Smer-SD). Ministerstvo pôdohospodárstva v najbližších rokoch povedie Richard Takáč (Smer-SD).
Smeru-SD prislúchajú ešte dve ministerstvá. Šéfom rezortu spravodlivosti sa stal Boris Susko a na post šéfa rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí sa posadil Juraj Blanár.
