VARŠAVA - Poľskí voliči v nedeľu v parlamentných voľbách rozhodujú o zložení dolnej i hornej komory parlamentu. Volebné miestnosti v celej krajine sú otvorené od 07.00 h do 21.00 h SELČ. Po ich zavretí budú zverejnené tzv. exit polls. Konečné oficiálne výsledky by mali byť známe v pondelok.
Právo voliť má asi 29 miliónov občanov Poľska vrátane pol milióna registrovaných v zahraničí vo veľkej diaspóre. V krajinách Severnej Ameriky a Južnej Ameriky sa hlasovanie vo voľbách konalo už v sobotu. V nedeľu sa zároveň koná aj celoštátne referendum, v ktorom sa voličom kladú štyri otázky týkajúce sa najmä migrantov a ekonomiky. Opozícia svojich sympatizantov vyzvala, aby plebiscit bojkotovali, uviedla agentúra AFP.
archívne video
Pre vstup do 460-miestneho parlamentu musia politické strany získať aspoň päť percent hlasov. Koalície musí podporiť najmenej osem percent voličov. Vo voľbách do 100-členného Senátu sa senátori volia v jednomandátových obvodoch - senátorské kreslo v danom okrese pripadne tomu kandidátovi, ktorý získal najväčšiu podporu. AFP konštatuje, že výsledok parlamentných volieb by mohol výrazne ovplyvniť budúce vzťahy Poľska s Európskou úniou a susednou Ukrajinou.
Prieskumy ukazujú, že vyhrá nacionalistická strana
Prieskumy verejnej mienky podľa agentúry AFP naznačujú, že nacionalistická strana Právo a spravodlivosť (PiS) získa najviac hlasov, no môže mať problémy so zostavovaním vládnej koalície, čo dáva šancu opozícii vedenej Donaldom Tuskom.
Prípadné víťazstvo PiS by mohlo prehĺbiť napätie s EÚ a Ukrajinou a potvrdí obavy aktivistov o slobodu médií, práva žien a migrantov. Priaznivci PiS však tvrdia, že nedeľné víťazstvo umožní strane naplniť svoju víziu silného, suverénneho Poľska založeného na tradičných katolíckych hodnotách.
Najpravdepodobnejším koaličným partnerom pre PiS by bola krajne pravicová strana Konfederácia, ktorá počas predvolebnej kampane vyzvala na ukončenie rozsiahlej pomoci Poľska Ukrajine a vystupovala proti migrantom. Samotná Konfederácia však takéto spojenectvo verejne vylúčila a niektorí analytici tvrdia, že je nepravdepodobné, že by sa tak stalo, pretože medzi oboma stranami je napätie.
Liberálni voliči sa nádejajú, že aj keby Tuskova Občianska koalícia (KO) vo voľbách skončila na druhom mieste, bude mať dostatok hlasov na zostavenie vlády s dvomi menšími potenciálnymi spojencami. Predvolebnú kampaň charakterizovali časté osobné útoky na Tuska zo strany vládnucej strany, ktorá ho obvinila, že koná v záujme Nemecka, Ruska a EÚ. PiS tiež zintenzívnila svoju protimigrantskú rétoriku, pričom premiér Mateusz Morawiecki povedal, že krajina by mala byť chránená pred nelegálnymi prisťahovalcami, "ktorí nemajú úctu k našej kultúre".
Voľby sledujú aj iné krajiny
Voľby v Poľsku veľmi pozorne sleduje Ukrajina i jej západní priaznivci - zaujímajú sa, či Poľsko bude nasledovať Slovensko, kde sa po voľbách formuje vláda avizujúca oveľa skeptickejší postoj k posielaniu pomoci Ukrajine, doplnila AFP. Poľsko je v rámci EÚ a NATO považované za jedného z najväčších spojencov Ukrajiny. Prijalo aj asi milión ukrajinských utečencov, no u časti Poliakov badať narastajúcu únavu z vojny v susednej krajine. Problémy vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vyvolal aj zákaz dovozu obilia, ktorého cieľom je ochrana poľských farmárov.
