BRATISLAVA – Riaditeľka odboru volieb na Ministerstve vnútra Eva Chmelová reaguje na najväčšiu konšpiráciu v súvislosti s aktuálnymi voľbami, približuje niekoľko stupňovú kontrolu správnosti hlasovania a približuje aj volebné zážitky, ktoré jej za desať rokov v jej funkcii najviac utkveli v pamäti.
Na začiatku júna tohto roku sa manipulovania volieb obávalo 36,2 percenta Slovákov, vyplynulo to z prieskumu agentúra AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. Strach šírili politici viacerých strán aj pomocou hoaxov a konšpirácii, s ohľadom na volebné moratórium ich však nemenujeme. „Z môjho pohľadu je najnebezpečnejšia konšpirácia o tom, že výsledky volieb sa zmanipulujú v Integrovanom volebnom informačnom systéme (IVIS) a preto je nevyhnutné spočítavať hlasy paralelne vo volebnom okrsku,“ hovorí Eva Chmelová a pripomína, že pre túto obavu bol napokon novelizovaný zákon o voľbách. Volebné okrsky sú teraz povinné zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania na internete a Štatistický úrad musí na svojom portáli zverejniť zápisnice okresných volebných komisií. Tie budú prístupné pre všetkých.
Národný bezpečnostný úrad však na začiatku augusta vystríhal pred zvýšeným rizikom kybernetických bezpečnostných incidentov a všetky subjekty zapojené do volebného procesu vyzval, aby zvýšili ich ochranu. „Ochranu pred manipuláciou volieb zabezpečujú špeciálne útvary Ministerstva vnútra a gestorom Integrovaného volebného informačného systému (IVIS) je Štatistický úrad SR, ktorý vždy pri každých voľbách ubezpečuje verejnosť, že je zabezpečený. Každý má svoje know-how, zo strategických dôvodov ich však nemôžeme prezrádzať,“ dodáva Eva Chmelová, ktorá nám priblížila všetky úrovne kontroly správnosti a sčítavania hlasov.
Prečo hlasovanie nemôže byť zmanipulované
• Členmi okrskových a okresných komisií sú členovia všetkých volených strán: Každá politická strana a koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná pre voľby do Národnej rady SR má vo volebnej komisii jedného člena (a jedného náhradníka), takže sa navzájom kontrolujú. Najprv okrsková volebná komisia posúdi platnosť hlasovacích lístkov a spočíta ich.
• Na sčítavanie hlasov môžu dozerať občania: Voliči, členovia volených strán, aj nestranní pozorovatelia môžu byť pri sčítavaní hlasov prítomní. Nemôžu doňho vstupovať, ale môžu pozorovať, či prebieha korektne.
• Výsledky kontroluje inteligentný informačný systém: Členovia okrskovej volebnej komisie ručne vložia výsledky volieb do elektronického systému, ktorý predchádza chybovosti, čiže nemôže zapísať viac hlasov ako je odovzdaných hlasovacích lístkov.
• Výsledky okrskovej volebnej komisie skontroluje okresná volebná komisia a jej odborné sumarizačné útvary Štatistického úradu SR: Ide o vizuálnu kontrolu. V prípade podozrenia okresnej komisii, že niektoré číslo je v neporiadku, čo sa môže stať pri vypĺňaní počtu voličov, upozorní okrskovú volebnú komisiu. Jedine tá ju môže odomknúť a chybu opraviť. Okresná volebná komisia potvrdí správnosť zápisnice z okrsku, vytlačí ju a urobí z nej fotokópie, ktoré podpíše. Podpisy členov komisie sú pritom anonymizované, aby sa nemohli skopírovať. Následne sa zápisnica pošle do spracovania systému IVIS, ktorý ju uzamkne.
• Výsledky hlasovania z celého Slovenska kontroluje Štátna komisia pre voľby: Podľa novely zákona ich potom pošle Štatistickému úradu SR, ktorý ich zverejní na svojom webovom portáli. Následne tak urobí aj Ministerstvo vnútra. Ako sme spomínali už vyššie, po zverejnení všetkých zápisníc sú po novom aj všetky obce povinné uverejniť na svojom webovom sídle ich skeny. Keď ho nemajú, sú povinné ich zverejniť na úradnej tabuli alebo inom obvyklom mieste. To isté platí pre okresné volebné komisie.
• Kontrola verejnosťou: Občania môžu uverejnené zápisnice v okrskoch a okresoch porovnať so zápisnicami ktoré uverejnil Štatistický úrad SR. IVIS je zdokonalený natoľko, že ich po schválení Štátnou volebnou komisiou vidno podľa okrskov. Na základe toho možno určiť, ktorá strana získala najviac hlasov v danom okrsku a to aj podľa prednostných hlasov.
• Kontrola Ústavným súdom SR: V prípade podozrenie na manipuláciu volieb môžu volené politické strany podať sťažnosť na Ústavný súd. Od vzniku SR zatiaľ Ústavný súd (predtým Najvyšší súd) nikdy nepotvrdil, že by bola oprávnená.
Prečo sa na voľby vyčlenilo viac financií?
Kým v roku 2020 vyšli voľby na 12,6 milióna eur, tentokrát sa odhaduje, že budú stáť takmer 17 miliónov eur. „Či vyjdú na toľko je otázne, vždy totiž plánujeme vyššie prostriedky. Aby sa nestalo, že by sme v nejakej chvíli zistili, že ich nemáme a museli by sme čakať, či nám ich niekto dá,“ vysvetľuje riaditeľka odboru volieb na Ministerstve vnútra a upozorňuje, že ich nemôžu len tak vyplytvať. „Môžeme ich minúť iba na oprávnené výdavky, ktoré presne vymedzuje zákon aj vyhláška Ministerstva vnútra. A ich cena sa logicky odvíja od výšky inflácie, ceny práce a podobne. Drahšie sú najmä preto, že stúpla cena papiera, či priemerná mzda, od ktorej sa vypočítavajú odmeny členov okrskových komisií a tie sú najväčšou položkou. Aby sme zatraktívnili funkcie, zvýšila sa odmena predsedov okrskových aj okresných volebných komisií a takisto ich zapisovateľov. Ale to prináša život.“
Nevyšlo by lacnejšie elektronické hlasovanie? Prečo ho ešte nemáme?
V programovom vyhlásení vlády, ktorá nastúpila po voľbách v roku 2020 stálo, že popri klasickom hlasovaní zavedie aj elektronické. Nakoniec však prevýšili obavy, že voliči by nemali dôveru k ich výsledkom. V Estónsku, ktoré zaviedlo hlasovanie prostredníctvom internetu ako prvé na svete, už týmto spôsobom volí tretina voličov. Sú teda tieto obavy reálne, alebo len fiktívne?
„Podľa mňa sú reálne a neobávajú sa ich len Slováci. V súvislosti s elektronickým hlasovaním sa vždy spomenie Estónsko, a tam sa aj skončí. V Estónsku elektronický systém hlasovania funguje, lebo voliči sa zhodli na tom, že mu budú dôverovať. Pre mňa je vzorom Švajčiarsko, ktoré sa zaoberá elektronickým hlasovaním už dlho a to na pôdach akadémií, takže o jeho bezpečnosť sa starajú vedci. Dokonca, keď pri vývoji hlasovacieho systému prišli na to, že hlas ,áno´ možno zmeniť na ,nie´ tak ho na čas pozastavili,“ približuje Eva Chmelová.
„Voľby sú natoľko vážnou záležitosťou, že by sme si elektronickým spôsobom hlasovania mali byť stopercentne istí. Chceme o ňom prijímať zákon a pritom nevieme ako bude zabezpečená tajnosť a bezpečnosť hlasovania,“ zdôrazňuje a dodáva, že peniaze by nám to aj tak neušetrilo, skôr naopak. „Keďže volebné právo patrí medzi najzákladnejšie ľudské práva, nikoho nemožno nútiť, aby hlasoval elektronicky. Ministerstvo vnútra by aj tak muselo zabezpečiť pre všetkých voličov hlasovacie lístky v papierovej podobe. Okrem toho by vznikol nový výdavok na vývoj elektronického volebného systému a s tým súvisiacich zariadení. Pribudli by aj permanentné výdavky na jeho udržiavanie a zabezpečovanie jeho bezpečnosti.“
Čo sa v posledných rokoch urobilo pre väčšiu transparentnosť volieb
• Elektronizovali sa zápisnice o výsledku volieb: Od roku 2022 má túto povinnosť každá obec aj mesto. Obce, ktoré nemajú pripojenie na internet, si preto musia zapožičať na čas volieb satelit. Všetky výdavky spojené s voľbami prepláca ministerstvo vnútra zo štátneho rozpočtu.
• Zo zápisníc okrskových aj okresných volebných komisií bude možné robiť výpisy, odpisy a fotokópie: Môže o to požiadať ktokoľvek, občan, člen volebnej strany aj volebnej komisie.
• Okresné volebné komisie musia zverejniť zápisnice uverejnené Štatistickým úradom SR.
• Zefektívnila sa možnosť voľby zo zahraničia: Slováci žijúci v zahraničí mohli prvýkrát požiadať o voľbu poštou elektronicky, vďaka čomu prišiel rekordný počet žiadostí, až takmer 73-tisíc.
Na ktoré kuriozity pri voľbách Eva Chmelová len tak nezabudne?
Eva Chmelová je riaditeľkou odboru volieb, referenda a politických strán na Ministerstve vnútra (MV) SR od roku 2013. „Keď v roku 2014 novinár a aktivista Martin Daňo prezentoval pri voľbe prezidenta, že hlasoval niekoľkokrát, prežívala som ako krivdu, že spoločnosť sa priklonila na jeho stranu a vyhlásilo sa, že máme dieru v zákone. Akoby som tvrdila, že obchod je určený na kupovanie a preto sa tam nikdy nič neukradne. Jednoducho, pravidlá sa majú dodržiavať a toho kto ich porušuje, by sme mali odsúdiť. Inak by sme sa ľahko dostali do stavu paranoje, kedy by každý výstrelok človeka s nečestnými úmyslami vyvolal potrebu meniť zákon,“ spomína Eva Chmelová (Martin Daňo bol obvinený za zásah do ústavného princípu rovnosti volebného práva. Ministerstvo vnútra potom pred druhým kolom prezidentských volieb podmienky overovania totožnosti voličov sprísnilo. Prokuratúra napokon jeho obvinenie zrušila – pozn.red.)
Spomína aj kuriozitu z parlamentných volieb v roku 2016, ktorú spôsobila okrsková volebná komisia v Borovciach: „Narobila toľko chýb, že výsledok volieb v tomto okrsku sa nedal zistiť ani napraviť a hlasy voličov vyšli nazmar.“ No a v roku 2019 pri voľbe prezidenta došlo k incidentu v obci Medzany v okrese Prešov. „Podnapitý volič vyhodil urnu z okna, pritom sa vysypal obálky s hlasmi a museli byť privolaní policajti.“
Napriek všetkému, čo so sebou voľby prinášajú, Eva Chmelová je v konečnom dôsledku spokojná. „Pretože počas môjho pôsobenia voľby vždy prebehli korektne. Aj keď občas prišli na ich výsledky sťažnosti, ktoré riešil Ústavný súd, nikdy manipuláciu s hlasmi nepotvrdil.“
