BRATISLAVA - Herec Dušan Kaprálik opustil tento svet 8. augusta. Dnes sa s ním kolegovia rozlúčili v divadle Nová scéna, nechýbala ani umelcova rodina. Sálou zneli piesne aj úsmevné spomienky. Rozlúčku totiž poňali ako oslavu života. Režisér Ján Ďurovčík však nedokázal zadržať slzy.
Herec Dušan Kaprálik zomrel 8. augusta vo veku 75 rokov. Podľa jeho kolegu Karola Čálika bojoval s rakovinou a podstupoval chemoterapie.
Rodina a tí najbližší sa s legendárnym umelcom rozlúčili 15. augusta v bratislavskom krematóriu. Po divadelných prázdninách mu dnes dali kolegovia zbohom aj na Novej scéne, kde pôsobil od roku 1973.
Rozlúčka začala ako divadelné predstavenie a prítomným sa prihovoril hlasom z nahrávky samotný zosnulý Dušan Kaprálik. Za zvukov piesne Yesterday od kapely Beatles si potom mohli pozrieť umelcove rodinné fotografie. „Život netreba brať príliš vážne,” zazneli vzápätí slová opäť z úst samotného herca, s ktorým sa divadlo lúčilo.
Namiesto smutného spomínania išlo o oslavu života. Na svojho dedka si prostredníctvom nahrávok zaspomínali aj niektorí jeho vnuci. Naživo prehovorili Kaprálikove deti – Martin Kaprálik, Zuzana Kapráliková aj Ondrej Kaprálik. „Všetci sa tešili, všetci sa zabávali, dokázal si nás rozosmiať,” povedal Martin, ktorý pripomenul, ako bol už ako malé dieťa na svojho otca pre túto jeho vlastnosť hrdý. Za všetko mu poďakoval aj vnuk Michal a vnučka Martina mu zaspievala pieseň.
O svojom pedagógovi prehovorili aj niektorí jeho študenti, napríklad Mirka Partlová či Daniela Mackovičová. „Ďakujeme veľmi pekne, pán profesor, za vašu láskavosť, za vaše umenie a za všetko, čo ste nám dali,” uzavrela svoju reč Daniela.
Mirka si zaspomínala na špeciálne metódy jeho vyučovania. „Je pravda, že som mala veľký problém so slovenčinou a pol roka ma nechal pán profesor "vyprávjat", ale po pol roku prišiel sek, že už by som mala začať pekne spisovne rozprávať, ale že to nebude na jeho triko. Poprosil spolužiakov, že keď ma budú počuť rozprávať po záhorácky, majú mi dať facku,” prezradila s tým, že keď sa tak stalo, Dušan Kaprálik uznanlivo pokýval hlavou.
Ďalšiu pieseň zaspieval Martin Kaprálik. „Tak mi chýbaš, snáď to vieš, už mi chýbaš nielen dnes,” znelo sálou.
S úsmevom, ale zároveň aj dojatím v hlase svoje spomienky pridal aj herec Patrik Vyskočil, ktorý spolu s kolegom Dávidom Hartlom túto divadelnú rozlúčku moderoval. Zaspomínal si, ako sa dozvedel, že jeho vyučujúci si chodil potajomky pozerať neverejné generálky svojich zverencov. „Vtedy sa mi fakt zaleskli oči,” priznal.
S veľkým pohnutím rozprával aj režisér Ján Ďurovčík: „Nestihol som sa mu poďakovať, ale tak inak, ako si ďakujeme po premiérach. Stále som si hovoril, že veď pri tej ďalšej... Tak nejako máte pocit, že ten Kapor tu bude večne a on, odkedy som ho poznal, vyzeral rovnako. Takže Kapor ďakujem. Skoro vždy mal pravdu a za to som mu nestihol poďakovať. Popremýšľajte, koľkokrát to treba urobiť hneď.” Po tejto vete nastalo ticho a Ďurovčík pokračoval už len s vypätím všetkých síl a s uplakaným hlasom. „Keď to nestihnete, tak ten človek nevie, ako ste si ho vážili.”
V závere zaznela pieseň Budem tu s vami v podaní Mirky Partlovej.
