SOČI – V dnešných hodinách je na južnom pobreží Ruskej federácie naplánované stretnutie prezidentov Vladimira Putina a Recepa Tayyipa Erdoğana, ktorí majú prerokovať dohodu o obilninách. Jej platnosť skomplikovala Moskva, ktorá v minulom roku od dohody odstúpila.
archívne video
Tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana čaká neľahká úloha. V pobrežnom meste Soči sa pokúsi počas dnešných hodín presvedčiť ruského lídra Vladimira Putina, aby opäť súhlasil s dohodou o obilninách. Ako informuje AP News, zmluva sa týka prepravy obilia v Čiernom mori z vojny zmietanej Ukrajiny.
Erdogan v lete vyhlásil, že Putin navštívi jeho krajinu najskôr v auguste tohto roku. Obsahom dohody, ktorú Rusi zhruba v polovici júla odmietli obnoviť, bolo 36 miliónov ton obilia a iných komodít, ktoré mali napriek zúriacej vojne bezpečne opustiť pobrežie Ukrajiny. Dohodu sprostredkovali OSN a Turecko ešte v júli 2022.
Pocit krivdy
Moskva sa však počas tohtoročného leta cítila ukrivdená, pretože podľa vyjadrení Kremľa nebola dodržaná paralelná dohoda o odstránení prekážok vývozu potravín pre Rusko. AP News však poukazuje na to, že od minulého roka zaznamenalo Rusko rekordné zisky v oblasti exportu pšenice.
Turecko sa po celý čas od vystúpenia Ruska od odhody o obilninách snaží, aby došlo k jej obnove. V opačnom prípade by to malo katastrofálne následky pre rozvojové krajiny Blízkeho východu, Afriky a Ázie. Život obyvateľov v týchto regiónoch doslova závisí od dodávok pšenice, jačmeňa či slnečnicového oleja práve z Ukrajiny a Ruskej federácie.
Podpora obidvoch strán
Erdogan udržiava úzke kontakty s Putinom aj napriek ruskej invázie na Ukrajinu. Turecko bolo dokonca jednou z krajín, ktoré sa nepripojili k uvaleniu západných sankcií na Ruskú federáciu. Práve naopak. Po invázii sa stalo jeho hlavným partnerom pre zámorský obchod. Dalo by sa povedať, že v prípade Erdogana ide o prejav vďaky, pretože v roku 2016, keď v Turecku hrozil prevrat, bol Putin jeden z prvých, ktorý mu ponúkol pomoc.
Ako členská krajina NATO však Turecko podporuje aj druhú stranu. Na Ukrajinu poslalo zbrane, podporilo jej vstup do NATO a prezident Erdogan sa stretol s ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským. Rokovania v Soči nemusia preto priniesť žiadaný posun, ktorý by viedol k obnove dohody. Kremeľ si totiž veľmi dobre pamätá na rozhodnutie Erdogana v prospech Západu, kedy Turecko prepustilo piatich ukrajinských veliteľov. Rusi ich odovzdali Turecku so žiadosťou, aby počas vojny zostali v zajatí.
Rarita v medzinárodných vzťahoch
Turecko-ruské vzťahy patria medzi paradoxy na medzinárodnom poli. Napriek tomu, že krajiny stoja na opačných stranách v konfliktoch v Sýrií, Náhornom Karabachu či v Afrike, ich vzťahy v oblasti energetiky či obchodu naďalej prekvitajú. Západ to do značnej miery znepokojuje. Nie je žiadnym tajomstvom, že najväčšia letecká základňa NATO pre Európu je zriadená práve na území Turecka. Napriek tejto skutočnosti Turci v roku 2019 propagovali ruské rakety protivzdušnej obrany, čoho následkom bolo ich vyhodenie z programu stealth stíhacíh bojových lietadiel F-35.
Podľa Erdogana sú misky váh naklonené na obnovu dohody. Ešte v polovici leta vyhlásil, že pre západné krajiny je kľúčové, aby sa Rusko na tejto dohode podieľalo. OSN dokonca nedávno poslalo Ruskej federácii konkrétne návrhy, ktoré by zaručili návrat ruského exportu na svetový trh. Kremeľ však s podmienkami nesúhlasil.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
