DAKAR - Skupina dôstojníkov, ktorí pred týždňom prevzali moc v Nigeri, pricestovala v stredu do susedného Mali, ktorého junta napriek medzinárodnému tlaku podporila vodcov prevratu v Nigeri. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informovala agentúra AFP.
Delegáciu nigerských vzbúrencov vedie generál Salifou Mody, ktorý bol v apríli odvolaný z postu náčelníka generálneho štábu nigerskej armády. Bližšie podrobnosti nie sú známe. Nigerská junta sa dostala pod tlak medzinárodného spoločenstva a Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) jej pohrozilo možným použitím sily, ak junta do nedele nevráti do funkcie zosadeného prezidenta Mohameda Bazouma.
AFP pripomenula, že vojenskí velitelia členských krajín ECOWAS sa majú v stredu stretnúť v Nigérii na trojdňových konzultáciách a v stredu by do Nigeru mala odcestovať delegácia vedená bývalým nigérijským prezidentom Abdulsalamim Abubakarom. Vládnuce junty Mali a Burkiny Faso, ktoré sa chopili moci v roku 2020, resp. 2022, v pondelok v spoločnom vyhlásení varovali, že vojenský zásah v Nigeri budú považovať za "vyhlásenie vojny" proti svojim krajinám.
Tieto tri krajiny afrického Sahelu majú spoločné to, že na svojom území zápasia s džihádistickými povstaniami, čoho dôsledkom je aj to, že nedokážu vytvoriť bezpečné podmienky pre život svojich občanov.
ECOWAS považuje vojenský zásah v Nigeri za "poslednú možnosť"
Členské krajiny Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) považujú vojenský zásah v Nigeri s cieľom vrátiť k moci demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma po prevrate za "poslednú možnosť". "Vojenská možnosť je úplne posledná možnosť na stole, ale musíme sa pripraviť aj na túto možnosť," povedal komisár ECOWAS Abdel-Fatau Musah na začiatku stretnutia vojenských veliteľov členských krajín ECOWAS v nigérijskom hlavnom meste Abuja.
Delegácia tohto regionálneho zoskupenia je práve v Nigeri na "rokovaniach", dodal Musah, komisár pre politické záležitosti, mier a bezpečnosť. Prezident Bazoum bol zvolený pred dvoma rokmi, 26. júla ho zvrhla elitná prezidentská stráž. Jej veliteľ generál Abdourahamane Tiani sa vyhlásil za vodcu krajiny, čo sa však stretlo s medzinárodným odsúdením. ECOWAS mu pod hrozbou použitia sily dalo týždeň na vzdanie sa moci a uvalilo na Niger obchodné a finančné sankcie.
Zdroj z nigerskej elektrárenskej spoločnosti v stredu pre AFP uviedol, že Nigéria v rámci sankcií prerušila dodávky elektriny do Nigeru. Táto jedna z najchudobnejších krajín sveta je na 70 percent závislá od dodávok elektriny z Nigérie. V súčasnosti ECOWAS predsedá Nigéria, ktorá sa zaviazala zaujať pevný postoj proti štátnym prevratom v regióne od roku 2020.
