TRNAVA - Hoci od náhleho úmrtia Dana Heribana (†43) uplynul už viac ako mesiac, mnohí tejto hroznej správe stále nedokážu uveriť. Z tragédie sa stále nespamätal ani hudobník a spisovateľ Braňo Jobus (54), ktorý s hercom roky spolupracoval. No ako nám prezradil, od Martinského divadla dostal vzácny dar, ktorý mu kamaráta bude aspoň pripomínať... Má preňho nevyčísliteľnú hodnotu!
Uplynul už viac ako mesiac od náhleho úmrtia obľúbeného slovenského umelca Dana Heribana. A v pondelok večer sa v jeho rodnej Trnave konala hudobná rozlúčka. Zaspomínať si na neho prišla nielen verejnosť, ale aj mnoho známych osobností. Medzi nimi nechýbal hudobník a spisovateľ Braňo Jobus, ktorý rečnil aj na Heribanovej rozlúčke v Slovenskom národnom divadle.
„Každé slovo bolo ťažké, čo mám dať, ako to uchopiť, prečo ty si to... Vieš, že, no... Som rád, že sme to zvládli, ale napríklad tú reč ma poprosil aj organizátor dnešnej akcie, či by som to aj dnes neprečítal, ale ja som to vymýšľal len na ten konkrétny okamih, na ten deň a ako som to zavrel, je to niekde schované,“ priznal pre Topky.sk Jobus. Napokon ho však presvedčili a reč opäť prečítal. „Keby som mal niečo iné vymyslieť, ani nechcem. Je to tak, ako to bolo vtedy a bude to aj tak,“ dodal hudobník a spisovateľ.
S Danom Heribanom dlhé roky spolupracoval - herec totiž stvárnil postavu Muflóna Ancijáša v hre, ktorá vznikla na základe Jobusovej detskej knižky. „Keď sa v Martinskom Komornom divadle rozhodli hrať Ancijáša, bolo úplne jasné, že to môže byť iba Dano Heriban. Z celej zemegule, keby si vyberal herca, to môže byť iba on,“ priznal umelec. „Bol súčasťou môjho života a aj keď nás opustil, zostáva s tým, čo urobil, naďalej súčasťou môjho života a bude to tak, až pokiaľ ja neodídem preč,“ dodal.
Prezradil tiež, že od divadla dostal krásny dar nevyčísliteľnej hodnoty. „Prehrabali celý ten ich sklad. My sme hľadali rekvizity z toho konkrétneho predstavenia a mám. Mám a za nič na svete by som to nevymenil - tie rohy, tú čapicu, čo nosil on, Dano na tom predstavení. A doniesol som to aj dneska sem,“ povedal nám Jobus. „To sa nedá vyčísliť ničím, to je kus života, kus toho, čo on prežil v tej postave z mojej knihy, to spojenie je tak nádherné,“ pokračoval.
„Oni mi to tam vyhrabali, doniesli mi to a ja som bol v tú chvíľu najšťastnejší človek na svete, aj keď je to postavené na tom smutnom, čo sa stalo. Ale mať niečo takéto krásne na pamiatku, tak to si veľmi vážim, že v tom divadle to našli a že mi to dali, odovzdali. Ďakujem veľmi pekne,“ neskrýval vďačnosť spisovateľ. Viac sa dozviete z videa vyššie!
