VARŠAVA - V poslednom čase sa hrdinou ukrajinských vtipov stal žralok, ktorý zabil Rusa pri pláži egyptského letoviska Hurgada. Stalo sa tak krátko po zničení Kachovskej priehrady a na ukrajinských sociálnych médiách sa tak apokalyptické snímky zo zaplavených dedín Chersonskej oblasti miešali s mémmi o žralokovi, napísal poľský denník Gazeta Wyborcza.
O turistovi z Ruska, ktorého zabil žralok, vieme len to, že mal 23 rokov a do Egypta prišiel pred niekoľkými mesiacmi. Médiá odhadujú, že utiekol z Ruska pred mobilizáciou, ale oficiálne to nikto nepotvrdil. Jeho smrť podľa všetkého na vlastné oči jeho otec, ktorý bol v tom čase na pláži.
Ukrajinci, keď sa už dostatočne nasmiali, začali diskutovať. "Akú diagnózu dávajú psychológovia/psychiatri v súvislosti s reakciou Ukrajincov na útok žraloka?" pýtal sa niekto na sociálnych sieťach v skupine "Ukrajinské vtipy". Tá má viac než milión členov, ktorí si rozprávajú vtipy "na podporu" (v ukrajinčine "dla pidtrymky"). Odpovedalo mu takmer 400 ľudí, a to napríklad slovami "Aký život, taký humor" alebo "Je mi ľúto tej rybičky" (žraloka ulovili a zabili), ale i "Musíme zostať ľuďmi a nestrácať rozum" či "Neklesajme na úroveň Rusov".
Ukrajinská agentúra Unian zverejnila komentár expertky na komunikáciu Jaryny Ključovskej. Tá si zaspomínala, ako sa jej pred niekoľkými mesiacmi v americkom podcaste pýtali, ako sa Ukrajincom darí "neodľudšťovať" nepriateľa, ktorý práve ničil energetickú infraštruktúru. Tisíce ľudí boli bez prúdu a v bombardovaných domoch umierali civilisti. "Nedarí. A ani to neskúšame. Nemáme na to miesto v hlave ani energiu. Teraz musíme prežiť a vyhnať Rusov z našej krajiny," odpovedala. Napísala tiež, že neodsudzuje tých, ktorí sa snažia prekonať bolesť pomocou čierneho humoru a úprimne s nimi súcití.
Po takmer 500 dňoch vojny ukrajinské vtipy pritvrdili. Ukrajinci medzi svojich spojencov zaradili tiež papagája, ktorý ruskému horolezcovi na Novom Zélande vykľuval oči, klokana, ktorý vraj prenikol na ruský konzulát v Canberre, psa, ktorý pohrýzol Rusku, i sviňu, ktorá neďaleko Irkutska údajne pohrýzla farmára tak, že nakoniec zomrel. Na tieto vtipy nadväzuje nespútaný prúd rafinovanejších žartov o ukrajinských "biologických zbraniach". V nich kurčatá, morky, bociany a ďalšie vtáky podnikajú nálety na Moskvu. Viera, že príroda je na strane obetí, nie je pritom žiadna novinka. Ukrajinská spisovateľka Oksana Zabužková v jednej eseji z roku 2005 napísala: "Mám podozrenie, že také fantastické kriminálne historky, ktoré majú dokázať, že spáchaný zločin skôr či neskôr vyjde najavo, pretože proti vrahovi, ak chýbajú ľudskí svedkovia, bude svedčiť sama príroda, existujú vo folklóre každého národa."
Hranice medzi tým, čo je prípustné a čo už nie je vo vojnovom humore, ktorý už viac ako rok baví Ukrajincov a ktorý je súčasťou ich odporu, nie je ľahké teoreticky stanoviť. Je možné sa pokúsiť dohadovať o tom, či je to stráviteľné - nebyť ale toho, že žralok zožral Rusa a prasa dohrýzlo hospodára. Pretože potom sa chtiac-nechtiac úvahy o stráviteľnosti stávajú ďalším vtipom.