BRATISLAVA – Patrik Drobný (31) po vyštudovaní univerzity v Odense ostal v Dánsku a distribuoval slovenské sirupy do miestnych barov. Aby lepšie pochopil ako fungujú, robil aj čašníka a barmana. Keď si chcel po založení rodiny nájsť lepší džob, dánsky známy ho presvedčil, aby vymyslel vlastný biznis pre gastro. Dnes vyrába s dvomi spoločníkmi biosirupy, ktoré okrem Dánska predáva už aj v Belgicku a USA.
V rozhovore sa dočítate:
• prečo spočiatku nemohol robiť ani smetiara a niektorí študenti spali v škole,
• prečo Dáni nedosadia do práce známeho, keď na ňu nemá schopnosti,
• ako získal investorov na svoj začínajúci biznis,
• prečo s ním uspel vo svete, ale nedarilo sa mu na Slovensku,
• prečo sú jeho sirupy bio
• a či uvažuje o návrate na Slovensko.
O začiatkoch a školských gaučoch
V roku 2014 ste odišli s priateľkou, dnes už manželkou študovať na Univerzitu južného Dánska v Odense. Prečo práve tam a aký odbor ste vyštudovali?
Podávali sme si prihlášky na rôzne univerzity po Európe, ale Univerzita južného Dánska nám obom ponúkla magisterské štúdium. Vyštudoval som na nej odbor Master Science International Business Administration, čiže medzinárodný obchod a manažment.
Štúdium v Dánsku nie je práve najlacnejšie a to ani v prípade, že neplatíte školné. Na naše pomery je tam drahé nájomné, potraviny aj doprava. Pomáhali vám finančne aj rodičia?
Začínal som ako chudobný študent a bolo to napínavé. Vďaka tomu, že sme s priateľkou pracovali už počas stredoškolského štúdia na Slovensku, mali sme nejaké úspory, ale z nich sme hneď v prvý mesiac pobytu v Dánsku výdatne odčerpali. Na prvé štyri dni v Odense sme mali prenajaté ubytovanie cez Airbnb, ale nedarilo sa nám nájsť ďalšie.
Štvrtú noc sme jazdili po celom meste a hľadali podnájom. Zrazu som na ulici zbadal muža, ktorý sa s niekým sa rozprával a mne napadlo, že prenajíma byty. Nemýlil som sa. Pomohol nám. Samozrejme, keby rodičia počuli, že nemáme kde bývať, dali by nám peniaze, ale my sme si chceli dokázať, že to zvládneme sami. V roku 2014 stálo ubytovanie cez Airbnb na päť nocí päťsto eur, čo bola pre niekoho na východe Slovenska mesačná výplata.
Aj ostatní študenti z cudziny mali takéto problémy?
Áno, niektorí preto dokonca spávali v škole. Našťastie je v jej priestoroch veľa pohodlných gaučov. A keďže študentská karta umožňuje vstup do školy na dvadsaťštyri hodín denne sedem dní v týždni, mnohí to využívali.
Spočiatku ste si vraj privyrábali roznášaním novín od piatku do nedele. Brigádovala aj vaša priateľka, dnes manželka?
Kým som neovládal dánčinu, bolo ťažké nájsť si inú prácu. Ani smetiara som nemohol robiť, lebo aj v tomto povolaní potrebujete komunikovať s ľuďmi. Pri roznášaní novín to nie je nutné, takže pre mňa to bol ideálny džob. Priateľka si veľmi rýchlo našla prácu ako tenisová trénerka detí, vďaka tomu, že sa na Slovensku venovala tenisu. Peniaze, ktoré sme za prvý rok zarobili, sa nám potom zišli aj v Mexiku.
V Mexiku ste boli v rámci výmenného študijného pobytu a vraj práve tam vás zaujalo podnikanie s ovocnými šťavami. Ako to bolo?
Mal som spolužiaka, ktorý vlastnil niekoľko ovocných fariem, tak sme sa pustili do spoločného školského projektu s cieľom vyrobiť ovocné smoothies pre lokálny trh. Experimentovali sme s kombináciami rôznych ovocných chutí a vôní, skrátka, hľadali sme recept na nápoj, ktorý by mal šancu uspieť. No bol to len školský projekt. Po návrate do Dánska som začal pracovať pre svetovo známu farmaceutickú firmu, ktorá produkuje inzulín a liečivá pre diabetikov a skúsenosti z tohto obdobia som pretavil do záverečnej diplomovej práce.
Ale myšlienka na produkt z ovocia vás neopustila...
Nebolo to také priamočiare. Po absolvovaní školy som sa usiloval zamestnať, ale tri mesiace som si nevedel nájsť prácu. Keď manželka otehotnela, ponúkol som svojim známym, majiteľom trnavskej firmy na domáce sirupy, že ich môžem distribuovať v Dánsku. Napriek veľkému úsiliu som však týmto spôsobom nezarobil na naše životné náklady. Po roku som si teda znovu začal hľadať prácu prostredníctvom môjho networku (z anglického slova sieť – pozn.red.).
O sile dánskych vzťahov
Svojim networkom myslíte sieť známych?
Áno, sieť známych, ktorú som si vytvoril v Dánsku počas štúdia, v zamestnaní, vo firme, kde som robil dobrovoľníka, aj keď som si budoval distribučnú firmu a chodil som po baroch a reštauráciách so sirupmi v ruksaku. Vzťahový network, alebo spoločenstvo ak chcete, je v Dánsku veľmi dôležité, najmä ak ste cudzincom, ktorý v ňom chce ostať žiť. Získať si priazeň Dánov je veľmi ťažké. Zdôvodňujú to tým, že okolo stola je len istý počet sedadiel. Ak ich ale presvedčíte o svojich kvalitách, je veľká šanca, že s nimi vytvoríte pracovné a priateľské vzťahy do konca života. V Dánsku je bežné, že keď hľadáte zamestnanca, najprv o tom napíšete svojmu networku. Pre mňa je veľmi zaujímavé ako dobre dánska spoločnosť funguje na vzťahoch.
Nefunguje podobne aj slovenská spoločnosť? Veď aj tu sa dá získať práca len na základe kamarátstva, rodinkárstva, obchodného partnerstva...
Veď práve o tom to nie je. Ak by ste v Dánsku odporučili svojho známeho na nejakú pozíciu len preto, že je kamarát, a pritom by na ňu nemal, stratili by ste kredit dôveryhodného človeka. Takto dosadený človek by bol v novej práci nešťastný, lebo by nemal potrebné skúsenosti, firma by bola nešťastná, lebo nezískala pracovníka akého potrebuje a ešte by aj prišla o peniaze.
Totiž, ak chcete v Dánsku vypovedať zmluvu zamestnancovi, ktorý u vás robí menej ako päť mesiacov, musíte mu ešte dať výplatu za ten mesiac, v ktorom ju dostal plus mesačné odstupné. Ak u vás robí dlhšie, zaplatíte mu okrem poslednej mesačnej výplaty aj tri mesiace odstupné, čiže okolo 15-tisíc až 16-tisíc eur. K tomu mu musíte preplatiť dovolenku, zdravotné poistenie, prípadne aj príspevok na penziu. A na to, aby ste identifikovali, či ste prijali vhodného človeka, potrebujete podľa mojich skúseností pol roka. V Dánsku si skrátka nikto netrúfne takú nezodpovednosť.
O podnikaní v Dánsku aj v zahraničí
Ako zareagovali ľudia z vášho networku, keď ste si hľadali prácu?
Jeden človek, ktorý ma poznal z kapitálovej firmy, v ktorej som dobrovoľníčil ako študent, sa zaujímal, prečo už nechcem distribuovať sirupy, keď som na tom tak tvrdo makal. Vysvetlil som mu svoje dôvody, ale on veril, že v tomto smere ešte dokážem vymyslieť niečo originálne a ponúkol mi, že do môjho podniku investuje.
Zveril vám svoje peniaze napriek tomu, že sa vám s distribúciou sirupov nedarilo?
Môj hlavný problém bol, že som robil distribútora, ale pritom som vždycky chcel niečo vyrábať. Tento človek mi navrhol, aby som vytvoril biznis plán a keď sa mu bude páčiť, pomôže mi. Distribúciu som nemal sám, ale ešte s jedným človekom, takže sme dali hlavy dokopy. Zistili sme, že by sme mohli vyrábať vlastné sirupy, ale potrebujeme na to ešte technológa. Tak sme k sebe prizvali Roberta, ktorý má doktorát z biotechnológie. A opäť, zohnali sme ho vďaka môjmu networku. Potenciálny investor povedal, že do toho ide a našiel pre nás ešte ďalších troch anjelských investorov.
V čom bol váš biznis plán výnimočný, že investori oňho mali záujem?
Keď som začal distribuovať slovenské sirupy Dánom, nevedel som nič o ich gastrobiznise. Aby som mu lepšie porozumel, zamestnal som sa ako čašník a následne som postúpil na barmana. Vďaka tomu som začal chápať nielen potreby barmanov, ale aj zákazníkov. Nechcel som kopírovať sirupy, ktoré som dovážal zo Slovenska, to by nebolo fér. Keď sme s mojimi dvomi spoločníkmi založili firmu Bitedrink, už sme mali určitú predstavu. Ale napríklad náš sirup s chuťou bazy, jazmínového čaju a citrónovej verbeny vznikol preto, lebo jeden zákazník chcel bazový ľadový čaj.
Dnes vaše sirupy distrubuujete do Belgicka aj USA. Prečo nie aj na Slovensko?
Už vyše štyristo barov a reštaurácií na svete pracuje s našimi produktmi, medzi nimi aj jedni z najlepších, napríklad michelinská reštaurácia ZILTE *** v Antverpách, RUBY Cocktail Bar v Kodani, či Midnight Theatre v New Yorku a nápoje z našich sirupov miešajú aj svetové barmanské kapacity. Okrem toho pomáhame vytvárať originálne recepty pre drinky známym výrobcom alkoholických nápojov, ktoré potom ponúkajú na rôznych trhoch.
Na Slovensko sme sa pokúšali predať naše produkty na konci roku 2022, ale nedarilo sa nám, pretože sú to bioprodukty s vyššou cenou ako má lokálna konkurencia. A možno je problém aj v tom, že môj network na Slovensku nie je taký silný ako v Dánsku a zahraničí.
O biokvalite aj za cenu vyšších nákladov
V severských krajinách sa vraj pre studenšie podnebie neurodí toľko druhov ovocia, aby pokrylo dopyt na trhu, takže sa musí dovážať. Ako sa s tým vyrovnávate?
Sezóna bobúľ je v Dánsku len zhruba dva týždne a pestuje ich iba zopár lokálnych farmárov, ale máme s nimi veľmi dobré vzťahy. Severské jahody, hlavne tie z Nórska, sú výborné a my sme za ne ochotní zaplatiť, aj keď sú drahšie. Ale napríklad baza čierna tu rastie podobne ako na Slovensku – dlho a skoro všade.
Dánom záleží na biokvalite, preto väčšina ovocia a zeleniny z ich fariem spĺňa jej kritéria. 70 percent ingrediencií našich sirupov vrátane cukru, ktorý tvorí našu najvyššiu položku, pochádza z Dánska. Ak by sme sa ho rozhodli dovážať, ušetríme 20-tisíc eur ročne. Ale keďže chceme podporiť lokálny produkt, radšej platíme viac. Kým malinové kríky nenapadla nejaká choroba, všetko bobuľové ovocie v našich sirupoch pochádzalo z Dánska. Ale jahody stále dostať.
Nepredávajú sa vaše sirupy pre vysokú cenu lokálnych produktov ťažšie?
Veľa ušetríme tým, že ich balíme do päťlitrových pack boxov (obalová krabica – pozn.red.). Jedno takéto balenie obsahuje sirupový koncentrát, z ktorého sa dá namiešať 125 až 166 dvojdecových nápojov. Ak by sme z tých piatich litrov koncentrátu vyrábali nápoj do dvojdecových sklenených fliaš, potrebovali by sme ich 142.
Takže týmto spôsobom ušetríte na fľašiach, skladovacom priestore, energiách...
A ešte tým aj zmenšujeme uhlíkovú stopu, ktorú by sme vytvárali pri tradičnom plnení a sterilizovaní fliaš, pri ich prevoze a tak ďalej. Navyše, ak reštaurácia predáva nápoj vo fľaši, zákazník na nej vníma známku výrobcu. Ak jej ale dodáte sirupový koncentrát v obrovskom balení, zrazu môže predávať vlastný drink. V tomto je náš obchodný model unikátny.
Ako uvažujete o budúcnosti? Nechýba vám Slovensko?
Zo Slovenska mi chýba rodina a hory. Som Trnavčan, kedysi som bol každý týždeň v Malých Karpatoch, kým tu je samá rovina. V istej fáze života by som sa rád vrátil na Slovensko, ale zatiaľ vidím našu budúcnosť v Dánsku. Máme dve krásne dcéry, jednu škôlkarku, druhú už školáčku a zdá sa nám, že tu ich čaká lepšia perspektíva. I keď, ktovie, čo by si vybrali ony, či by radšej nechceli bývať s babinou na Slovensku. Často sa ich všeličo pýtam, týmto spôsobom ich učím pozorovať život a rozmýšľať o ňom. Ale túto otázku som im ešte nepoložil. Dnes to možno urobím.
