BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová už nebude kandidovať do funkcie hlavy štátu. Dlho očakávané rozhodnutie oznámila včera. Urobila tak neskôr, ako pôvodne zamýšľala a vyvolala tým vlnu reakcií. O tom, či tak nemala urobiť skôr, či sa dal tento krok očakávať a ako vysoko nastavila latku pre svojho nástupcu, sme sa rozprávali s politológmi Jurajom Marušiakom a Radoslavom Štefančíkom.
Video: Zuzana Čaputová informuje o svojom rozhodnutí týkajúcom sa kandidatúry
- Možno toto rozhodnutie hodnotiť ako nečakané? Mohli sme pozorovať náznaky, že sa prezidentka rozhodne práve takto?
RŠ: Ak by ste mi túto otázku položili pred dvomi týždňami, poviem, že áno. Ale už niekoľko dní sa jej rozhodnutie prezentuje v médiách, takže dnes ma jej správa neprekvapila. Prekvapilo ma pred pár dňami, keď s tým denník Štandard prišiel medzi prvými.
JM: Osobne som predpokladal, že kandidovať bude. Už dlhší čas sa hovorilo o možnosti, že by sa uchádzala o funkciu generálnej tajomníčky NATO. Zatiaľ však tieto úvahy neboli potvrdené, Bola by prvou ženou na tomto poste, navyše, doposiaľ tento post nezastával nikto z bývalého sovietskeho bloku.
- Urobila z vášho pohľadu za uplynulú štyri roky niečo, čo by ju diskvalifikovalo na to, aby sa o mandát uchádzala znova?
RŠ: Určite, ak ju porovnáme s jej predchodcom, či s Ivanom Gašparovičom, poviem, že sme mali dobrú hlavu štátu, za ktorú sa nikto z nás nemusel hanbiť. Predstavovala tú slušnú časť politickej elity a pri jej odchode môžeme len dúfať, že ju niekto dôstojne nahradí.
JM: Nemyslím si to. Urobila politické chyby, stratila časť priaznivcov aj kvôli svojim rozhodnutiam, ale zatiaľ sa v súvislosti s ňou neobjavili žiadne škandály ako napr. v prípade Andreja Kisku.
- Mala by v prípade, že by znova kandidovala, šancu uspieť?
RŠ: Určite áno. Úradujúci prezident má vždy väčšiu šancu poraziť kandidáta, ktorý začína od nuly. Aj keď nejde o samozrejmosť. Rudolfovi Schusterovi sa to napríklad nepodarilo.
JM: Záviselo by to od toho, kto by bol jej protikandidátom. Zatiaľ sa stále drží medzi najpopulárnejšími, resp. najdôveryhodnejšími politikmi na Slovensku, dokonca podľa niektorých prieskumov na prvom mieste. Takže myslím, že jej šance by boli vysoké, aj keď určite nie stopercentné a víťazstvo by si vyžadovalo viac úsilia i šťastia na protikandidátov ako v roku 2019.
- Môže toto jej rozhodnutie ovplyvniť septembrové parlamentné voľby – či už rozhodnutie voličov, alebo kampaň politických strán?
RŠ: Nemyslím si, že politické strany mali nastavené svoje volebné stratégie tak, že v nich niekde figurovala aj hlava štátu. Smer či Igor Matovič ju budú kritizovať bez ohľadu na to, či by znovu kandidovala alebo nie.
JM: Určite pre Progresívne Slovensko to môže byť problém. Na druhej strane jej protivníci - Smer, Republika, ale aj OĽaNO môžu jej rozhodnutie interpretovať ako svoje malé víťazstvo a využiť to vo volebnej kampani.
- Strana Smer-SD Zuzane Čaputovej v poslednom statuse zaželala, aby sa jej po ukončení mandátu darilo v súkromnom a pracovnom živote. Predtým pritom najmä predseda tejto strany na ňu útočil. Ako toto chápať?
RŠ: Ako chybu v systéme. Robertovi Ficovi sa ako potenciálnemu kandidátovi Smeru na hlavu štátu určite uľavilo, lebo proti Zuzane Čaputovej by mal menšie šance, ako proti kandidátovi, ktorý začína od začiatku.
JM: Ako snahu interpretovať rozhodnutie prezidentky ako svoje víťazstvo a čiastočne aj ako snahu o jej marginalizáciu. Je však zrejmé, že po tomto rozhodnutí bude pre Smer ťažké na ňu útočiť ako na hlavného protivníka, keďže osoba pani prezidentky predstavovala veľkú časť agendy Smeru-SD.
- Do akej miery mohli rozhodnutie Zuzany Čaputovej ovplyvniť osobné útoky na jej osobu, možno na jej dcéru?
RŠ: Viem si predstaviť, že rodinná situácia zohrávala v jej rozhodnutí najdôležitejší faktor. Predsa len, ak majú deti vlastné problémy, správny rodič má pri nich stáť. Jej odkaz na rodinu je určite uveriteľnejší, ako trebárs veta, že už nemá dosť síl .
JM: Mohol za tým byť celý rad dôvodov, vrátane tých, ktoré uvádzate. Nebola to však iba prezidentka, ktorá čelila nevyberaným osobným útokom i útokom na rodinných príslušníkov. Tie zažívali a zažívajú azda všetci významnejší politici.
- Musí politik v jej funkcii počítať a trpieť aj takéto útoky? Má to byť v „základnej výbave“ prezidenta?
RŠ: Je dobré, ak túto funkciu vykonáva človek, ktorý má podobné útoky odžité a vie, že jednoducho patria do politiky. Nie každý sa však vie proti nim obrniť, no s tým musí počítať pred rozhodnutím, že do toho súboja ide. Politika je boj o moc a v tom boji sa používajú často aj nedovolené prostriedky. Ak má niekto naivnú predstavu o slovenskej politike, nech radšej sedí doma.
JM: Žiaľ, musí, minimálne pokiaľ to neprekračuje hranice trestného práva.
- Prezidentka svoje rozhodnutie označila za „osobné“. O čom to vypovedá?
RŠ: Že z politiky zrejme neodchádza pre politické útoky Smeru či Matoviča, ale pre rodinné záležitosti. Ako otec rodiny to viem úplne pochopiť. Veď čo je pre človeka dôležitejšie, ak nie vlastná rodina.
JM: Má na takéto rozhodnutie právo, pokiaľ je presvedčená, že treba včas odísť.
- Nemala toto svoje rozhodnutie oznámiť skôr? Možno aj z pohľadu toho, že niektorí potenciálni kandidáti mohli čakať práve na to, čo urobí Zuzana Čaputová a ako sa rozhodne...
RŠ: Mohla. A keď sa spätne pozrieme na správanie Ivana Korčoka, tak je na mieste otázka, či v tom nemala jasno oveľa skôr.
JM: Samozrejme mohla, na druhej strane rok pred vypršaním mandátu je dostatočný čas. Možno sa skôr pýtať, či to bolo taktické pred voľbami, keď tie strany, ktoré ju najväčšmi kritizovali, môžu tento krok považovať za svoj úspech.
- V čom to bude mať prípadný nástupca Čaputovej ťažké? Je latka nastavená vysoko alebo nízko?
RŠ: Určite vysoko. Otázne ale ostáva, koho si ľud vyberie. Ľud je totiž suverén a ten si hlavu štátu vyberie na svoj obraz. Ak budeme mať jasno v našich hodnotových preferenciách a medzi ne bude patriť napríklad proeurópska orientácia, slušnosť a transparetnosť, vyberieme si niekoho podobného ako je Zuzana Čaputová. Ak ale slovenská spoločnosť túži po zbližovaní s Ruskom, verí na konšpirácie a hoaxy a uprednostňuje vulgárny jazyk a radikálne riešenia, potom si vyberie protiklad súčasnej hlavy štátu. Dôležité bude, aby niektorí politici teraz krotili svoje egá a nespôsobili svojou bezohľadnou politikou to, že do druhého kola postúpia hneď dvaja kandidáti z tej odvrátenej časti našej spoločnosti. Slovensko si už raz v druhom kole vyberalo medzi Mečiarom a Gašparovičom a veru nebola to voľba. Pretože mnohí, vrátane mňa, vtedy ostali doma.
JM: Napríklad v porovnaní so svojím predchodcom si stále udržiava vysokú popularitu. Z tohto hľadiska bude latka nastavená vysoko. Jej zvolenie symbolizovalo požiadavku na zmenu nielen politického štýlu, ale aj obsahu politiky a z tohto hľadiska bola úspešná iba čiastočne. To bolo dané azda aj jej politickou neskúsenosťou. Funkcia prezidenta je spravidla vyvrcholením politickej kariéry, nie jej začiatkom. Fungovanie na pozícii hlavy štátu v súčasnej vnútropolitickej, ekonomickej i medzinárodnej situácii bude náročná výzva pre každého, kto sa na to podujme.
