PRAHA/BRATISLAVA – Rok 1953 sa zapísal do dejín Československa čiernymi písmenami. V tomto období sme spolu s Českom tvorili spoločnú socialistickú republiku, ktorá prijímala nariadenia priamo z Moskvy. Nebolo to inak ani v prípade novej reformy, kvôli ktorej skončilo mnoho rodín doslova na ulici.
archívne video
Prišlo to náhle a nečakane. Menová reforma v Československu bola spočiatku prezentovaná ako opatrenie proti zbohatlíkom. V skutočnosti to bola len zásterka komunistického režimu, ktorý potreboval vyriešiť problémy tuzemskej ekonomiky. Tá bola orientovaná prevažne na ťažký priemysel, čo malo za následok veľké množstvo peňazí v obehu. Ľudia síce mali plné vrecká, ale regále v obchodoch zívali prázdnotou. Spotrebiteľ si nemal čo kúpiť. Ako informuje iDnes.cz, z hľadiska politiky predstavovala menová reforma prechod k sovietskemu centrálnemu plánovaniu a s tým spojené aj všetky ekonomické procesy.
V piatok 29. mája 1953, teda tri dni pred zavedením nového zákona, vtedajší prezident ČSSR Antonín Zápotocký ubezpečoval verejnosť, že československá koruna je silná a nič nehrozí. Predseda československej socialistickej vlády Viliam Široký povedal do rozhlasu o necelých 24 hodín presný opak. Prijali sme zákon o menovej reforme s tým, že od 1. júna 1953, nadobudne účinnosť. Znamenalo to, že budú platiť nové peniaze. Tie existujúce stratili svoju pôvodnú hodnotu a bol to obrovský prepad.
Skončili na ulici
Bežným ľuďom, ktorí mali aspoň nejaké úspory, sa nemohlo stať nič horšie. Celý proces s peňažnou reformou z roku 1953 sa tajil až do jej zavedenia. Nové bankovky a koruny sa v Sovietskom zväze (ZSSR) vymieňali v pomere 5:1, v ktorom sa vyplácali aj mzdy a dôchodky. To bol ešte lepší prípad, pretože čiastky, ktoré presiahli hodnotu 300 starých korún, podliehali šialenému pomeru 50:1. Platilo to aj v prípade bankových vkladov, ktoré prepadli v prospech štátu. Z dňa na deň skončilo mnoho rodín doslova na ulici. Za jednu noc sa stali všetky štátne dlhopisy bezcennými.
Sovietsky režim si veľmi dobre uvedomoval, že vyhlásením reformy v sobotu už ľudia svoje úspory nezachránia. Bola to časovaná bomba, ktorá vybuchla nasledujúci pondelok. Do pondelka si ešte mohli Čechoslováci kúpiť tovar v pôvodnej mene, ale takmer všetko bývalo počas víkendu zatvorené. Znehodnotenie pôvodnej meny prinieslo aj zrušenie prídelového systému. Po zrušení odberných kupónov už nehrozil scenár, že v obchodoch bude nedostatok tovaru. Situácia sa doslova otočila. Obchody boli plné tovaru, ale vrecká spotrebiteľov zívali prázdnotou.
Podľa informácii vtedy.sk sa nové mince razili v Petrohrade (Leningrad) a platidlá v tlačiarni cenín Goznak Moskva. Obyvateľstvo na Slovensku predložilo dokopy na výmenu 11,5 miliardy korún, za ktoré dostalo presne 422, 103 milióna nových korún. Slovenský občan dostal v priemere za 3329 starých peňazí, 121 nových. Výmena prebehla rýchlo, trvala len štyri dni.
Protesty najmä na západe
Vo vtedajšej situácii nebolo žiadnym prekvapením, že po celej krajine vypukli nepokoje a štrajky. Najviac si to odniesli obyvatelia Plzne. Zamestnanci Škody (Preteky V.I. Lenina) zničili krajský súd aj radnicu, odkiaľ vyhadzovali z okien predstaviteľov sovietskeho socialistického režimu. Podobný scenár sa odohral aj v Prahe. Na Slovensku sa podobné protesty neodohrali, pretože v tom období bol ťažký priemysel sústredený najmä v Česku. Podľa denníka Pravda sa v Bratislave na múroch budov objavili akurát nápisy "Nechceme diktatúru komunizmu". Problémy boli hlásené z Handlovej a Zlatých Moraviec, kde baníci odmietli nastúpiť do práce.
Väzenie alebo vysťahovanie
Mnoho účastníkov protestných akcií skončilo vo väzení, niektorí aj na 18 rokov. Výnimkou neboli ani pracovné tábory alebo iné tresty. K tým najtvrdším patrilo nútené vysťahovanie, v júni a júli 1953 bolo napríklad z Plzne vysídlených okolo 200 rodín. Podľa historikov neboli súdne procesy medializované, pretože komunistický režim nemohol pripustiť, že proti nemu povstali príslušníci robotníckej triedy.