Piatok27. december 2024, meniny má Filoména, zajtra Ivana, Ivona

Poslancom sa podarilo schváliť viaceré návrhy zákonov: Kde môžeme očakávať zmeny?

Ilustračné foto Zobraziť galériu (2)
Ilustračné foto

BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok definitívne schválili novelu zákona o štátnej podpore nájomného bývania poslanca Miloša Svrčeka (Sme rodina). Zo zákona sa vypustí ustanovenie, podľa ktorého vláda nariadením raz ročne k 1. marcu zvýši nájomné o mieru inflácie dosiahnutú v predchádzajúcom kalendárnom roku potvrdenú Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.

Pozmeňujúcim návrhom k novele Svrček upravil zvyšovanie zmluvnej výšky nájmu iným spôsobom. Maximálna výška nájomného sa zvýši automaticky raz ročne k 1. marcu o mieru inflácie za predchádzajúci kalendárny rok potvrdenú ŠÚ SR. Zvýšené nájomné zverejní Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania na svojom webovom sídle. Prenajímateľ môže zvýšiť nájomné dohodnuté v zmluve raz ročne o rovnakú mieru inflácie.

VIDEO Tlačová konferencia strany Oľano: Igor Matovič k aktuálnej politickej situácii

Tlačová konferencia strany Oľano: Igor Matovič k aktuálnej politickej situácii (Zdroj: Topky/Ramon Leško)

Novela umožní vytvárať medzi spoločnosťou investičného partnera a spoločnosťou prenajímateľa aj iné úrovne spoločností ako doteraz. Investičný partner nemusí mať pri prenajímateľovi 100-percentný podiel. Umožní sa tiež vstup subjektov rozpočtu verejnej správy do spoločnosti prenajímateľa, môžu tak participovať na projektoch štátom podporovaného nájomného bývania.

Miloš Svrček
Zobraziť galériu (2)
Miloš Svrček  (Zdroj: Topky/Ramon Leško)

Právna norma vytvára predpoklady na zaradenie aj iných priestorov ako bytov do štátom podporovaného nájomného bývania. Zároveň sa umožní prevod vlastníckeho práva k nebytovým priestorom na tretie strany, a to vzhľadom na prevádzkovú a finančnú záťaž spojenú s užívaním týchto priestorov prenajímateľom v rámci štátom podporovaného nájomného bývania. Novela bude účinná od 15. júna tohto roka.

Poslanci schválili úpravu zákonov, ktoré súvisia so stavebnou legislatívou

Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili novelizáciu viacerých zákonov súvisiacich s novou stavebnou legislatívou. Právna norma má zosúladíť rôzne právne predpisy s vlani schválenými zákonmi na úseku územného plánovania a výstavby, odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy a reflektuje zmeny v procesoch územného konania a výstavby v osobitných predpisoch.

Podľa predkladateľov z hnutia Sme rodina vytvorilo schválenie nového zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe stav, kedy osobitné predpisy dotýkajúce sa činností územného plánovania a výstavby obsahujú právnu úpravu zodpovedajúcu ešte pôvodnému zákonu. Tá však vo veľkej miere nie je kompatibilná s právnou úpravou po reforme stavebnej legislatívy. "Nejde pritom len o nesúlad formálny, ktorý by bolo možné preklenúť výkladom, ale o komplexné procesné zmeny, nové inštitúty a odlišný spôsob povoľovania stavieb, ktoré je nevyhnutné reflektovať aj v osobitných predpisoch," uviedli predkladatelia v dôvodovej správe. Novej stavebnej legislatíve sa prispôsobí napríklad cestný zákon, zákon o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, či zákon o obecnom zriadení.

Poslanci k právnej norme schválili viaceré pozmeňujúce návrhy. Na základe návrhu Miloša Svrček (Sme rodina) sa v Bratislave a Košiciach umožní výnimka z niektorých pravidiel územného plánu. Stavebník by tak mohol získať výnimku z veľkosti, umiestnenia či úpravy podielu prípustnej funkcie v danej funkčnej ploche. Nemohol by ale zmeniť samotnú funkciu výstavby, ani získať povolenie na stavbu, ktorá je v danej ploche neprípustná.

Možnosť obstarávania zmien

Pre obstaranie zmien a doplnkov existujúcej územnoplánovacej dokumentácie sa použijú doterajšie predpisy a nie nový zákon, keďže jeho použitie je mimoriadne procesne náročné. Možnosť na podklade existujúcej dokumentácie obstarávať jej zmeny a doplnky bude možné len vo väčších (krajských) mestách, kde je prechod na novú dokumentáciu náročnejší. V ostatných prípadoch nebude možné obstarávať zmeny a doplnky existujúcej dokumentácie a bude musieť byť obstaraná už nová dokumentácia podľa nového zákona. V rámci novelizácie sa tiež doplnili delimitačné ustanovenia k prechodu práv a povinností zo Slovenskej stavebnej inšpekcie na Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPV), keďže inšpekcia k 1. aprílu 2024 zanikne.

Poslankyňa Zita Pleštinská (OĽANO) vo svojom pozmeňujúcom návrhu upozornila, že môže dochádzať k duplicitnému zberu údajov o povrchu SR. Aktualizácia základnej bázy údajov geografického informačného systému (ZBGIS) je podľa nej systematická geodetická a kartografická činnosť mimo pôsobnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu (ÚÚPV). Národnou mapovou autoritou je Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK).

"Je plytvaním verejných prostriedkov, aby takúto činnosť zabezpečovala paralelne aj iná štátna organizácia, ktorá má kompetencie v úplne inej oblasti," uviedla v návrhu s tým, že ÚÚPV má zabezpečovať mapovanie povrchu a skutočných objektov v rozsahu údajov, ktoré nie sú obsiahnuté v ZBGIS. Navrhla tiež vypustiť pôvodnú novelizáciu zákona o správnych poplatkoch, ktorá zásadným spôsobom zvyšovala poplatky v časti stavebná správa. Poslanci jej pozmeňujúci návrh schválili.
 

Ustanovenia týkajúce sa referenda v Bratislave a Košiciach sa upravia

Ustanovenia týkajúce sa miestneho a mestského referenda v Bratislave a Košiciach sa upravia. Zmeny poslanci schválili prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k zákonu, ktorým sa upravuje reforma stavebnej legislatívy.

VIDEO Tlačová konferencia Demokratov k aktuálnej politickej situácii

Tlačová konferencia Demokratov k aktuálnej politickej situácii (Zdroj: Topky/Ramon Leško)

Čo je cieľom návrhu?

"Cieľom návrhu je aj po dohode s Úniou miest Slovenska a mestami Bratislava a Košice posilniť volebné právo občanov v samospráve tým, že sa uľahčí a zefektívni mestské a miestne referendum v Bratislave a Košiciach znížením počtu podpisov pod petíciu na jeho vypísanie z terajších 30 percent na 20 percent obyvateľov mesta, resp. mestskej časti, a znížením referendového kvóra na platnosť referenda z terajších 50 percent na taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil na voľbách do orgánov danej samosprávy pred vyhlásením referenda," uviedol predkladateľ.

Zjednotiť sa tak má právna úprava týkajúca sa Bratislavy a Košíc v týchto otázkach. Zároveň sa umožňuje, aby aj v Košiciach stačilo na vyhlásenie referenda okrem 20 percent obyvateľov danej samosprávy aj najmenej 2500 obyvateľov danej mestskej časti. "Teda polovica počtu v porovnaní s Bratislavou, keďže aj počet obyvateľov je v zásade polovičný," dodal predkladateľ. Zmeny sa majú vzťahovať až na referendá vyhlásené po nadobudnutí účinnosti novely.

Viac o téme: PoslanciZákonNovelaRokovanie NR SR
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu