BRATISLAVA - Odpad patrí medzi najväčších znečisťovateľov Zeme. A to nielen čo sa týka jeho výskytu v prírode, ale aj kvôli emisiám, ktoré vznikajú pri jeho likvidácii. Zlou správou je, že na Slovensku produkcia komunálneho odpadu z roka na rok rastie. Hoci triedime lepšie ako v minulosti, vyše 40 odpadu končí naďalej na skládkach. Pri príležitosti Dňa Zeme si pozrite najaktuálnejšie údaje Štatistického úradu SR a Eurostatu. Nie je to pekné čítanie.
Deň Zeme sa v súčasnosti predstavuje najväčšie enviromentálne hnutie na svete. Pripomíname si ho každoročne 22. apríla od roku 1970. V tejto súvislosti sa veľa hovorí o problematike odpadov, v ktorej Slovensko výrazne zaostáva. Denne vyhodíme v priemere 1,4 kg smetí na osobu, čo je viac o 52 percent ako pred desiatimi rokmi. Produkcia odpadu na Slovensku raketovo rastie.
Pochod občanov v obci Dvorníky-Včeláre proti navyšovaniu objemu spaľovaného odpadu (archívne video)
Ďalšou zlou správou je, že približne 41 percent odpadu z domácností naďalej končí na skládkach, čo je ekologicky najhorší spôsob nakladania s odpadmi, ktorý navyše prispieva k tvorbe skleníkového efektu. "Hoci miera skládkovania za desať rokov klesla zo 75 percent na súčasných 41 percent, objem skládkovaného odpadu neklesá. Na skládkach každoročne skončí viac ako milión ton odpadu. Je to spôsobené tým, že produkcia odpadu rastie veľmi rýchlo. Inými slovami, vytvárame príliš veľa odpadu na to, aby sme ho dokázali efektívne zhodnotiť, či už formou recyklácie alebo premenou na elektrinu alebo teplo," skonštatoval generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu Ján Chovanec. Miera recyklácie bola vykázaná na úrovni 49 percent. Iba približne deväť percent komunálneho odpadu sa zhodnotilo na elektrickú energiu alebo teplo v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO).
Najviac smetí pripadá na obyvateľov Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu boli v roku 2021 obyvatelia Trnavského, Bratislavského a Nitrianskeho kraja so 657, 618 a 573 kg na obyvateľa. Najmenej ho, naopak, vytvorili v Košickom a v Prešovskom kraji - 375 a 389 kg na obyvateľa, informovala analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Vo všetkých regiónoch SR produkcia odpadu za posledných desať rokov vzrástla. Dôvodom je rastúca spotreba; z každého zakúpeného tovaru a služby vznikne postupne odpad.
Popri recyklovaní sa odpad energeticky zhodnocuje iba v Bratislavskom a Košickom kraji
Najúspešnejšími skládkami na Slovensku sú v Banskobystrickom kraji s mierou skládkovania na úrovni 49,5 percenta. Naopak, najmenej odpadu sa skládkuje v Bratislavskom (20,6 percenta) a Košickom (31 percent) kraji. Tieto dva regióny sa zároveň vyznačujú aj najvyšším podielom zhodnocovaného komunálneho odpadu na úrovniach 75,1, resp. 68,2 percenta. Dôvodom je nielen triedenie a následné recyklovanie odpadu, ale aj premena odpadu na teplo a elektrickú energiu v zariadeniach ZEVO.
V recyklácii a v premene odpadu na teplo a elektrinu naďalej zaostávame
Najväčšími producentmi komunálneho odpadu v Európskej únii boli podľa dát Eurostatu v roku 2021 Luxemburčania, Dáni a Belgičania, v prípade ktorých tvorba komunálneho odpadu na obyvateľa predstavovala 793, 786 a 759 kg. Naopak, na najprázdnejšie smetné koše poukázal Eurostat v prípade Rumunska s hodnotou 302 kg na hlavu. Slovensko v tomto pomyselnom rebríčku stúpa pomerne rýchlo nahor, keď sa za posledné desaťročie zaradilo medzi krajiny EÚ s najrýchlejším nárastom produkcie KO. Dôvodom je opäť rastúca spotreba.
Ukazuje sa, že väčším problémom ako samotná produkcia odpadu je spôsob, ako s ním nakladáme. Správne nastavené odpadové hospodárstvo napomáha nielen dosiahnutiu uhlíkovej neutrality, ale i k rozvoju obehového hospodárstva. "Ukážkovými krajinami v tejto oblasti sú napríklad Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Luxembursko a Belgicko. Tam dosahujú mieru recyklácie komunálneho odpadu nad úrovňou 50 percent a zvyšný komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach ZEVO. Miera skládkovania je tak u nich veľmi nízka, až takmer nulová," uvádza Sadovská. Slovensko medzi tieto štáty rozhodne nepatrí. Kým vyspelé európske ekonomiky už dnes realizujú uhlíkovo neutrálne odpadové hospodárstvo, my aj naďalej patríme medzi skládkové veľmoci.
Tvorba odpadu porastie aj v nasledujúcich rokoch
Produkcia odpadu na Slovensku naďalej porastie. Podľa prognózy Zväzu odpadového priemyslu vytvoríme v roku 2035 minimálne 580 kg odpadu na obyvateľa, teda celkovo vyše tri milióny ton KO. Zároveň predpokladáme, že ročná produkcia nerecyklovateľného komunálneho odpadu neklesne pod milión ton. Ako s takýmto nakladať? Ku skládkovaniu nerecyklovateľného odpadu existuje ekologickejšia alternatíva, ktorá sa v západnej Európe už desaťročia úspešne používa. Ide už o spomínané energetické zhodnotenie odpadu v ZEVO. Podľa odborníkov na odpadové hospodárstvo však dve existujúce zariadenia na energetické využitie odpadu (v Bratislave a Košiciach) nepostačujú a na Slovensku tak existuje potreba pre výstavbu minimálne piatich takýchto zariadení.
Prečo sa čoraz viac kladie dôraz na energetické zhodnotenie odpadu?
Energetická kríza zosilnila tlak na energetickú sebestačnosť Slovenska. Na zníženie závislosti od dovozu ruských energií preferuje Európska komisia viac využívania obnoviteľných zdrojov (OZE). Jeden z najlacnejších a zároveň dostupných zdrojov je práve nerecyklovateľný odpad. Priemerne veľké zariadenie na energetické využitie odpadu dokáže ročne vyrobiť lacné teplo až pre 4 500 domácností. Napríklad v Košiciach sa vlani spracovalo 120-tisíc ton nerecyklovateľného odpadu a vyrobilo sa z neho takmer 51 tisíc MWh tepla, čo znamenalo teplo a teplú úžitkovú vodu pre vyše 4000 košických domácností.
