LONDÝN - V priebehu histórie existovalo mnoho rôznych kultúr a náboženstiev, ktoré špecifikovali určitý scenár konca sveta sprevádzaný konkrétnym dátumom. So svojou teóriou prišiel aj Isaac Newton. Apokalyptické výpočty jedného z najslávnejších matematikov sveta sa nachádzajú v Izraelskej národnej knižnici a v časopise Science sa nimi podrobne zaoberal historik Andrei Tapalaga.
Zoznam rôznych scenárov konca sveta prezentovaných viacerými kultúrami je veľmi rozsiahly. Všetky majú spoločné to, že sú založené na viere a žiaden z nich neprichádza s presvedčivým dôvodom, prečo by vôbec malo ku koncu sveta dôjsť. Existuje však aj teória, ktorá nemá náboženský pôvod a jej základ spočíva v matematike. Jej autorom je jeden z najväčších matematikov v histórii - Isaac Newton, informuje portál History of Yesterday. Okrem toho, že sa preslávil vytvorením základných fyzikálnych zákonov, ktoré sa stali piliermi modernej vedy, bol to práve on, kto vytvoril výpočty používané v každodennom živote.
Prečo 2060?
Newtonova teória navyše nie je až taká stará; poznačil ju na papier v roku 1704. Newton je notoricky známy tým, že svoje poznatky zapisoval na kusy papiera, ktoré sa vždy stratili. A toto môže byť jeden z dôvodov, prečo sa tento konkrétny kus zachoval a bol objavený po stovkách rokov. Okrem matematických rovníc v dolnej časti stránky je na papieri uvedených sedem bodov, ktoré objasňujú dôvod, prečo svet skončí svoju existenciu v roku 2060. Fyzik pri nich vychádzal nielen z matematiky, ale aj podkladov z knihy Daniel. Známa je aj ako Danielovo proroctvo a ide o najstarší testament v kresťanstve, ktorý sa zameriava na prvé kroky ľudstva z náboženského hľadiska. Výrazne sa tiež zameriava na biblickú apokalypsu a na to, ako k nej môže dôjsť. To, čo vedec napísal na papier, dobre vysvetľuje veľmi jednoduchými slovami:
1. 2300 prorockých dní sa nezačalo pred povstaním malého rohu Kozla.
2. Tieto dni sa nezačali po zničení Jeruzalema a chrámu Rimanmi roku 70 po Kristovi.
3. Tie časy & polčasy sa nezačali pred rokom 800, v ktorom sa začala pápežská nadvláda.
4. Nezačali sa po opätovnom príchode Gregora VII. 1084.
5. 1290 dní sa nezačalo pred rokom 842.
6. Nezačali sa po nástupe pápeža Gregora. 7. 1084.
7. Rozdiel medzi 1290 a 1335 dňami je súčasťou siedmich týždňov.
Preto sa 2300 rokov nekončí pred rokom 2132 ani po roku 2370.
Časy a polčasy sa nekončia pred rokom 2060 ani po roku (2344).
1290 dní sa nezačína (malo by sa čítať "sa nekončí") pred rokom 2090 (Newton možno myslí 2132) ani po roku 1374 (Newton pravdepodobne myslí 2374).
Pre tých, ktorí nemajú dostatočné poznatky o kresťanstve, môžu byť tieto informácie komplikované. Po prvé, pojem koniec sveta má v tomto svete mnoho významov, ale to, čo ním myslí Newton, je niečo iné ako to, čo väčšina ľudí označuje za koniec sveta. Definuje ho ako koniec existencie nášho ľudstva, keď všetci zomrieme. Koniec sveta, na ktorý Newton v tejto teórii založenej na knihe Daniel odkazuje, však spočíva v tom, že to bude vtedy, keď sa Ježiš vráti a prinesie tomuto svetu mier a bude vládcom po celé tisícročie. Ježiš by upálil všetkých tých, ktorí s cieľom osobného prospechu kazia kresťanstvo a naučil by nás všetkých žiť v harmónii. Tí, ktorí sa mu postavia na odpor, budú čeliť jeho hnevu a tí, ktorí ho prijmú, budú čeliť jeho láske. Na základe Newtonových názorov a matematických výpočtov nastane koniec sveta 1260 rokov od založenia Svätej ríše rímskej, ktorá vznikla v roku 800. Dôvod, prečo sa matematik oprel o túto udalosť, je opäť ukrytý v knihe Daniel.
Veda a náboženstvo
Veda a náboženstvo nejdú ruka v ruke. Prečo teda jeden z najväčších vedeckých mozgov sveta vychádzal práve z náboženstva? V jeho teórii nachádzame kombináciu medzi matematikou a náboženstvom. Newtonove prorocké výpočty zobrazujú jeho mentalitu a poukazujú nielen na vieru vo vedu a náboženstvo, ale vidia ich spolu ako dve veci, ktoré sa môžu navzájom dopĺňať. Mnohí doboví kritici zo 17. storočia uviedli, že Newtonovo vedecké dielo príliš predbehlo svoju dobu. Tí, ktorí ho čítali, mali pocit, že čítajú skutočné proroctvo o svete, ktorý sa im zdal len fantáziou, pretože ho neboli schopní pochopiť.
Má Newton pravdu?
Na túto otázku dá odpoveď len čas. Ale väčšina prác, ktoré Newton realizoval na teoretickom základe, je správna a vierohodná. Dokonca aj prvá generácia umelej inteligencie v roku 1973 poukázala na to, že na základe našich zvykov svet v tomto storočí nejakým spôsobom skončí. Áno, z technologického hľadiska sa vyvíjame, ale pokiaľ ide o sociálny aspekt, ako ľudské bytosti upadáme. Väčšina z nás zabúda na to, čo znamená byť človekom.
