BRATISLAVA – Označiť odchody poslancov z materských strán za korupciu, je podľa neho nezmysel a dvojitý meter Richarda Sulíka, s ktorým sa už nezdraví. Považuje ho za zbabelca. Tvrdí, že SaS bude mať veľký problém prekročiť 5 percentnú hranicu do parlamentu. Cíti znechutenie a sklamanie. Posledné roky čelí nielen verbálnym útokom v uliciach Bratislavy. Útočníkov neodrádza ani prítomnosť jeho malých detí.
Prečo jeho nominácia na člena Európskeho dvora audítorom skončila fiaskom? Kto je za to zodpovedný? Chce naďalej zostať na Slovensku? Aký subjekt mu je najbližší? Rozprávali sme sa s nezaradeným poslancom NR SR Martinom Klusom.
Pred pár dňami vaša bývalá strana SaS zverejnila nové štylizované fotky. Čo ste si pomysleli, keď ste videli piatich bývalých kolegov?
- Vedel som, že sa takéto fotenie chystá. Tušil som, ako to bude vyzerať. Mal som informácie, že pôjde o kampaň podobnú Andrejovi Babišovi, ktorý sa v nedávnym voľbách snažil profilovať takýmto spôsobom. Som rád, že vďaka Zomri som sa objavil v tejto kampani aj ja. 😊 Som v každom prípade zvedavý, ako to zapôsobí na voliča. V takejto podobe na predstaviteľov SaS ľudia zvyknutí nie sú.
Nemrzí vás, že už nie ste súčasťou SaS?
- Rozhodne nie. Ak by som mohol vrátiť čas, nič by som na mojom rozhodnutí nezmenil. Nesúhlasil som s odchodom SaS z vlády. Neviem si predstaviť, že by som hlasoval v parlamente proti premiérovi alebo ministrovi zahraničných vecí či ďalším ministrom. Máme dlhoročné osobné vzťahy, robia svoju robotu dobre. Skutočne sa nemusíme hanbiť, imidž Slovenska v zahraničí je výborný.
SaS sa roky profiluje ako strana odborníkov.
Druhýkrát táto strana položila vládu. Je to naozaj tak, že ide o stranu odborníkov?
- V zásade tretíkrát ju položili, lebo padol aj Igor Matovič v roku 2021. Zo strany som odchádzal bez zášti. Kolegovia a kolegyne sa rozhodli ísť iným smerom. Rešpektujem to. Dohodli sme sa, že budem odchádzať v pokoji a mieri, s istou mierou pokory. Veľa vecí sa nám podarilo. Svoju časť dohody som dodržal. Je mi úprimne ľúto, že pán predseda to nedodržal. To, či je strana naďalej stranou odborníkov, posúdia voliči vo voľbách. Ako politológ viem s istotou povedať, že to budú mať veľmi ťažké, aby prešli cez 5 percentnú hranicu.
Aké máte s bývalými kolegami vzťahy? Obchádzate sa?
- Odpoviem ľudsky, menej diplomaticky. Som veľmi sklamaný z toho, čo sa stalo. Nie je veľmi veľa ľudí v mojom živote, s ktorými som sa prestal zdraviť. Ale Richard Sulík medzi nich patrí. Podľa možností ho obchádzam. Neviem si predstaviť, že by som s ním mohol ešte niekedy viesť normálnu diskusiu, pretože sa ukázal nielen ako človek, ktorý vie zradiť, ale aj ako zbabelec. Nedokáže sa priznať k tomu, čo všetko narobil. Je to ten typ charakteru, ktorý do môjho života nemôže patriť. Napriek tomu sú v strane ľudia, ktorých si vážim a mám rád. Dokonca ich viem označiť za svojich priateľov. Stále som s nimi v kontakte. Viacerí mi po tom, čo sa stalo, napísali, že ich to úprimne mrzí. Fandili mi a mysleli si, že by som bol správny človek na správnom mieste. Zostala tam človečina a to je pre mňa dôležité.
S intrigami v politike ste nerátali?
- Áno. Ale nečakal som, že to môže byť tak zlé. Za roky v politike som bol zvyknutý na všeličo. Ale že človek, s ktorým osem rokov úzko spolupracujem a je vám v istom zmysle blízky, vám takto dokáže podraziť nohy, to je už ďaleko cez čiaru.
Boli ste podpredsedom parlamentu, mali ste záujem po zostavení vlády o kreslo ministra zahraničných vecí. Nakoniec ste sa stali štátnym tajomníkom. Po odchode SaS z vlády ste sa stali nezávislým poslancom a kandidátom za člena Európskeho dvora audítorov. A skončilo to fiaskom.
Nepripúšťate možnosť, že ste precenili svoje schopnosti a mali väčšie ambície?
- Vzhľadom na výsledok, tak evidentne áno. Bolo to fiasko a veľmi ma zabolelo, čo sa stalo. Na druhej strane som rád, že aj medzi novinármi sa našli takí, ktorí si to vypočutie reálne pozreli. A viacerí mi potvrdili, že som tam hanbu rozhodne neurobil, ako sa to traduje. Naozaj dôsledne som sa na to pripravoval. Mrzelo ma, že sa ma poslanci nepýtali žiadne odborné otázky. Stále dokola sa pýtali tie isté otázky, ktoré odzneli aj na Slovensku. Napr. či mám na to kvalifikáciu. Sám seba som sa pýtal, kde je tá kvalifikácia zadefinovaná? Pretože nie je ani v zmluvách o EÚ a nie je ani v legislatívnom procese jednotlivých členských štátov. Keď som sa na pozíciu hlásil, vychádzal som zo životopisov ostatých členov Dvora. Nemám pocit, že by ten môj vytŕčal z radu. Samotný Sulík po mojom odchode z SaS na tlačovke hovoril, že prišlo k akejsi korupcii. Je to nezmysel a ak, tak čo iné urobil on napr. v prípade pána Krúpu? Tiež prešiel z iného poslaneckého klubu. A čo urobil v prípade iných, ktorí odišli zo strany Za ľudí. Existuje písomná dohoda, čo im sľúbil, ak vstúpia do jeho klubu. Sám som ju videl.
Čo sľuboval Sulík poslancom za prestup?
Bol to len Richard Sulík, ktorý robil nadprácu, aby nezvolili Martina Klusa za člena Európskeho dvora audítorov?
Čo sa dialo v zákulisí tejto voľby?
Prečo sa Martin Klus bojí chodiť v istom čase s deťmi po vonku? Akým atakom čelil? Ide len o verbálne útoky?
Kam má teraz namierené? Uvažuje, že skončí s politikou, alebo naopak chce pokračovať v domácej politike a v akej strane?
Všetko vo videorozhovore TU
