PRAHA - Český herec Luděk Munzar prežil 54 rokov po boku kolegyne Jany Hlaváčovej. Keď sa prvý raz stretli, bol ženatý a vraj to aj trochu ľutoval. Napriek tomu, keď sa u neho schyľovalo k rozvodu, snažil sa manželstvo za každú cenu zachrániť.
Luděk Munzar sa narodil 20. marca 1933 v mestečku Nová Včelnice. Vyštudoval Vyššiu hospodársku školu v Hradci Králové. Pôvodne chcel byť vojenským pilotom, v čom ho podporoval aj jeho otec. Nakoniec dal prednosť herectvu a v roku 1952 sa zapísal na Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe. Školu úspešne ukončil v roku 1956.
Prvý angažmán získal v roku 1956 v Mladej Boleslavi. Hneď nasledujúci rok sa talentovaný herec Munzar objavil na javisku pražského Národného divadla. Na začiatku kariéry stelesňoval romantických hrdinov a revoltujúcich mladíkov, postupne sa vypracoval na psychologického herca, stvárňujúceho zložité charaktery.
V 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia patril k profilovým hercom, ktorí kreovali podobu Národného divadla. Vynikal výrazovo bohatým herectvom a mnoho jeho predstavení sa zaradilo do zlatého fondu českého divadelníctva. Postupne sa prepracoval aj k divadelnej réžii. V roku 1989 v Národnom divadle režíroval napríklad Leva v zime od amerického dramatika Jamesa Goldmana a súčasne v predstavení hral aj hlavnú postavu Jindřicha II.
Aj televízia Munzarovi postupne poskytla mnohé herecké príležitosti vo filmoch a seriáloch. Zahral si napríklad vo filmoch Atentát (1964), Kočár do Vídně (1966), alebo vo filmovej snímke Žert (1968) podľa románu Milana Kunderu.
V 70. rokoch 20. storočia zažiaril ako rozprávač, ktorý svoj hlas prepožičal malému Krabatovi vo filme Čarodějův učeň (1977) od Karla Zemana. V 80. rokoch minulého storočia si zahral veliteľa žoldnierov v dobrodružnom historickom príbehu Poslední propadne peklu (1982). Hlavnú úlohu sklára Jakuba Cirkla stvárnil v 13-dielnom televíznom seriáli Synové a dcery Jakuba skláře. V 90. rokoch minulého storočia sa zaskvel ako Pilát v inscenácii Pilát Pontský, onoho dne. Objavil sa tiež ako kriminalista v inscenácii Příběh kriminálního rady.
Dosky pražského Národného divadla opustil Luděk Munzar v roku 1990, lebo jeho predstavy o poslaní a smerovaní divadla sa rozchádzali s predstavami nového vedenia divadla. Spolu s ním odišla aj jeho manželka Jana Hlaváčová. Manželia začali chodiť po zájazdoch s programom S Vůní šminek a benzínu a absolvovali vyše 350 predstavení.
V posledných rokoch sa Munzar do pamäti televíznych divákov zapísal napríklad ako sprievodca televíznymi cyklami scenáristu a režiséra Bedřicha Ludvíka Rozhlédni se, člověče, Paměť stromů a Zpátky k pramenům. Neodmietol ani ponuku na rozhlasový cyklus venovaný myšlienkam Karla Čapka, s ktorou ho oslovil jeho dlhoročný priateľ, textár, básnik a novinár František Novotný.
Luděk Munzar je autorom knihy Když jsem to slíbil (1998) o svojom vzťahu k lietaniu a knihy riekaniek S vůní vánku po heřmánku (2005), ktorú venoval svojej vnučke. Prestížnu cenu Thálie za celoživotné dielo hercovi udelila česká Herecká asociácia v roku 2012.
Luděk Munzar zomrel 26. januára vo veku nedožitých 86 rokov.
Svoju manželku Janu Hlaváčovú stretol v divadle v roku 1965. „Videl som len tie jej veľké oči, čiernu kučeravú hlavu a krásne pery. Trochu som sa zdráhal, bol som v tom čase ženatý a ako mi bolo ľúto, že som ženatý!” vyjadril sa kedysi herec.
Keď sa však jeho vtedajšia žena, bábkoherečka Naděžda zamilovala do iného, o rozvode nechcel ani počuť. Zrejme preto, že mali spolu dcéru a tá mala v tom čase len dva roky. „Úplne ma to vykoľajilo, začal som sa ponižovať a doprosovať, bol som ako kus handry a bolo to čím ďalej horšie,” priznal. V tom čase mu bola oporou ako kamarátka práve Hlaváčová, ktorá si tiež prechádzala zložitým obdobím. A nakoniec sa dali dokopy.
